Príde doba, keď si
každá farnosť bude môcť vybrať kňaza podľa vlastných predstáv. Prijímacie
konanie sa bude konať na spôsob medializovaných speváckych či talentových
súťaží.
Do kožených kresiel
poroty si zasadne pastoračná rada. Jej úlohou bude určiť základné podmienky pre
kandidátov a odporúčiť do užšieho výberu najvhodnejších z nich. Konečné
rozhodnutie padne na plecia každého farníka, ktorý svojho favorita bude môcť
podporiť neobmedzeným počtom SMS-iek.
Nádejní farári
absolvujú niekoľko súťažných kôl. V prvom sa prehodnotí ich imidž. Nádej
na úspech budú mať len fešáci – dokonale oholení a ostrihaní, typy
príjemné na pohľad pre ženy, no nie príliš zženštilé z pohľadu mužov.
Detailné požiadavky sa budú klášť na topánky. Vznikne manuál, ktorý stanoví
presné limity – len taká a taká farba, cena od do, presné množstvo
použitého boxu, aby nevyzerali ako obuv bezdomovca, no zároveň aby sa neleskli ako
mokasíny boháčov. Podobné normy sa budú vzťahovať na oblečenie.
Ako druhé kandidáti
predvedú svoje spevácke nadanie. Veriaci nebudú akceptovať hlasy falošné, ktoré
by im neskôr len znepríjemňovali bohoslužby. Neprejdú ani vycibrení umelci,
ktorých výkony by zaváňali narcistickým predvádzaním sa. Od víťaza sa bude
vyžadovať záruka, že spievať bude len pri slávnostiach a v nedeľu, no nie
vo všedný deň, kedy by omšu len zbytočne predĺžoval.
Treťou disciplínou
bude homília. Dôraz sa položí na spisovnú slovenčinu, bez závanov ľudového
nárečia. Z formálneho hľadiska sa ešte bude pozorovať intenzita hlasu – príliš
tichí ani príliš urkričaní nepochodia. Čo sa týka obsahu, ten bude musieť
zaujať čo najväčší rozsah poslucháčov. Keď sa pri prejave kandidáta začnú deti
hrať alebo babky zaspávať, bude automaticky vylúčený. Špeciálny záujem bude
venovaný citlivosti, s akou dokáže rozprávať o nasledovných témach: hriech,
trest, peklo či prikázania (zvlášť druhé, tretie, šieste a siedme). Bude
absolútne neprípustné, aby sa hoci len implicitne vyjadril k politickej
situácii.
Neodmysliteľná skúška
bude spočívať v odolnosti pracovať napriek nedostatku spánku. Uchádzač
bude musieť preukázať svoju permanetnú pripravenosť posluhovať potrebám
farníkov. Dostane napríklad otázku: Kedy by ste mali na fare úradné hodiny? Ak
povie, že len po večernej omši, bude zle. Ak stanoví viachodinové intervaly
každý deň dopoludnia i popoludní, bude lepšie. Ideálna odpoveď však znie
takto: „Na fare nesmú byť úradné hodiny. Budem tu pre ľudí 24 hodín denne 7 dní
v týždni. Ak prídete nahlásiť krst aj o jednej v noci, ochotne
vás privítam. Voľné dni ani dovolenku mávať nebudem. Kňaz nemá právo na
oddych!“
V piatom kole
kandidáti predstavia svoj plán financovania farnosti. Vopred sa vylúči možnosť,
aby vyhlasovali zbierky. Zvonček na správu kostola sa zachová len
v nedeľu, no pastoračná rada bude mať právo obmedziť aj to. Zručnosť
v písaní projektov na získanie peňazí z rôznych fondov
a známosti na vysokých miestach či u vplyvných podnikateľov nebudú
môcť chýbať. Víťaz sa písomne zaviaže, že všetok svoj súkromný majetok zverí
pod dohľad ekonomickej rady. Tá mu určí napríklad presný typ auta a počet
kilometrov, ktoré bude môcť za rok nabehať. Satelit či kábelová televízia na
fare neprichádzajú do úvahy.
A tak ďalej
a tak ďalej. Na konkurze iste nebude chýbať dišputa o celibáte
a priateľských vzťahoch. Tu vzniknú extrémy. Konzervatívne cirkevné
oblasti budú požadovať namontovanie kamier vo farskej budove, evidovanie hostí
v knihe návštev a ďalšie opatrenia na zaistenie bezúhonnosti a dôveryhodnosti
svojho dušpastiera. Liberálne farnosti zase kandidáta ubezpečia, že bude mať
dostatok súkromia, že fara je postavená na odľahlom mieste a nevidieť jej
do okien, že si tam bude môcť vodiť koho chce, kedy chce. „Viete to vy aj my,
niektoré zákony Cirkvi netreba brať až tak vážne..., v našom meste žije toľko
krásnych žien... aj mužov...,“ prednesie predseda pastoračnej rady a veľavravne
žmurkne do kamery, za čím bude nasledovať smiech a mohutný aplauz divákov.
Výberové konania sa
budú diať často, stanú sa samozrejmosťou spoločenského života. Farári vo
svojich funkciách dlho nevydržia. Po prvotnom nadšenom prijatí v danej
komunite bude nasledovať takzvané „prekuknutie“. Veriacich postupne začne nudiť
počúvať kázne nového duchovného otca a spustia kritiku na jeho aj tie najčistejšie
iniciatívy. Máloktorí toto obdobie vzdoru zvládnu a následne rezignujú.
Z celoživotného povolania sa stane prechodné zamestnanie na dva-tri roky. Kňazi
budú bezbrannými panáčikmi v rukách veriacich...
Ten čas je blízko, ba už
je tu. A trochu potrvá.
Po ňom sa vrátime
k pôvodnému modelu. Pastierov duší si nebudú vyberať ľudia ale Boh. Nebudú
spĺňať kritéria ľudské ale Božie. Nebudú supermanmi, skôr budú superslabí.
Svojim výzorom budú pohoršovať alebo vzbudzovať ľútosť. Ich spev či kázne budú
miestami nepočuvateľné. Niekedy ich na fare nenájdete a na vaše požiadavky
neraz neprívetivo odvrknú. Vyjadria sa aj k voľbám, lebo ináč by neboli
verní všeobjímajúcej pravde, ktorú hlásajú. Aj k nekonečným zbierkam budú
opakovane vyzývať. Ich neresti a zlyhania vás mnohokrát podnietia ku
kritike a opovrhnutiu. Ale iní nebudú. Budú to však muži, ktorí dajú samých
seba Bohu, takých, akí sú. Táto ochota ich robí kňazmi. Cez nich, aj s ich
škvrnami, bude Boh naďalej žehnať zem.
A ľudia budú naďalej túžiť po pastieroch dokonalých, toto právo sa im zo
srdca nikdy nevytratí. Nesmie. Svoje sklamanie z nenaplnených ideálov však
nebudú riešiť opľúvaním alebo vykričaným odchodom z Cirkvi. Radšej sa pomodlia
a podporia. Zintenzívnia svoje duchovné vnímanie a tí múdrejší sa nechajú
inšpirovať aj judášmi... Aj táto doba príde a Bože chráň, aby v nás vymrela
nádej, aby sme prestali snívať o takej verzii budúcnosti, v ktorej
katolícke kňazstvo má svoje pevné miesto, ba pevnejšie než doteraz. Ako nedoceniteľný
poklad v hlinených nádobách.
Štvrtá veľkonočná nedeľa je dňom modlitieb za duchovné povolania. Nezabudnime pridať aj tú svoju.
