22. januára 2015

Na omši s rímskym Farárom



Tento text venujem svojej rodine a svojim priateľom, hlavne všetkým, ktorí ma pravidelne žiadajú, aby som od nich pozdravil Svätého Otca. Konečne sa mi to podarilo.

Stal som v neveľkom zástupe šťastlivcov, ktorí po jednom prichádzali k pápežovi Františkovi a podavali mu ruku, a v mysli som hľadal talianskú vetu, ktorú mu za tých pár sekúnd budem môcť povedať. „Modlím sa za vás?“ „Cirkev na Slovensku má Svätého Otca vo veľkej úcte?“ Keď na mňa prišiel rad, pobozkal som mu ruku a vypustil z mosta doprosta: „Pozdravuje vás moja rodina a moji priatelia – stále ma prosia, aby som to urobil, tak konečne. Všetci sa za vás modlíme a sme s vami.“ Pápež sa milo usmieval a hneď som prepúšťal miesto ďalšiemu. Koľko takýchto pozdravov denne počuje, koľko tvári sa mu mihne pred očami, na koľko tém reaguje počas rozhovorov...

Stalo sa to po dnešnej rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme, otec Ľubomír Majtán, dostal kladnú odpoveď na oficiálnu žiadosť. Spolu nás bolo 25 Slovákov, momentálne žijúcich vo večnom meste, medzi nimi kňazi, rehoľné sestry, bohoslovci, študenti a pracujúci. Okrem nás sa bohoslužby zúčastnilo ešte zo dvadsať ďalších veriacich, predpokladám, že Talianov. Keď Svätý Otec kaplnku opúšťal, kľakol si na pár minút a v tichu sa modlil. Zdalo sa mi, že dlho, škvrkalo mi v žalúdku, keďže sme vstávali o piatej a na raňajky nebolo času.

Počas omše pôsobil pokojne a prirodzene, vôbec nie unavene, ako by sa dalo čakať, keďže má za sebou náročnú apoštolskú cestu. Prihováral sa k nám priateľsky, akoby sme boli jeho farníkmi, ktorých má pred sebou každé ráno. Obdivujem jeho schopnosť ohlasovať Božie slovo jednoduchým a príťažlivým štýlom pred masami ľudí. O to viac ma tentoraz potešila kázeň ponúkajúca aj hlboký teologicko-dogmatický vhľad na Ježiša. Zástupy za ním chodievali. On uzdravoval, ale uzdravovanie nebolo najdôležitejšie. On učil, ale učenie nebolo najdôležitejšie. To, čo bolo a je najdôležitejšie, nám naznačilo prvé čítanie z Listu Hebrejom: Ježiš dáva spásu a prihovára sa. Tieto dve slová Svätý Otec zdôraznil v homílii – salva e intercede. Nielen kedysi, ale aj dnes – dáva nám spásu a prihovára sa u Otca za nás, neustále. Za ambónom to argentínskemu Pápežovi ide, vidno, že sa tam cíti vo svojej koži, vie, čo chce povedať, a je presvedčený o tom, čo hovorí.

Pred úvodným požehnaním privítal prítomných Slovákov na čele s o. Ľubomírom a pripomenul, že vie o súčasnej situácii v našej krajine, kedy sa snažíme zdôrazňovať hodnotu rodiny v spoločnosti. Poprial nám k tomu coraggio, teda odvahu.

Zo sakristie vyšiel o 7.00, bez miništranta, bez sprievodu, sám, v jednoduchom zelenom ornáte a bielom solideu na hlave.

Takže, moji milí, ja som ho pozdravil. A vám odkazuje: odvahu!

(Foto je ilustračné, z internetu. Počas omše bolo zakázané fotografovať, chvála Bohu.)

15. januára 2015

Láska bez lásky


S heslom spoločenského odboja proti násiliu, v reakcii na vyvraždenie novinárov francúzskeho "nezodpovedného časopisu" Charlie Hebdo, sa stotožnili milióny ľudí z celého sveta: Je suis Charlie (ja som Charlie). 

Ja nemôžem. Lebo nerozumiem jednej veci. 

Druhý slogan masových pochodov v Paríži je L'amour plus fort que la haine (láska je silnejšia ako nenávisť). Často sa vyskytuje na stránkach uvedeného časopisu, napríklad ako nápis nad kresbou bozkávajúceho sa žida s moslimom. Pôvodne som tu plánoval publikovať niektoré z karikatúr, ale nemám na to žalúdok. Hlava štátu Holland s roztvoreným rázporkom, z ktorého vytŕča jeho pohlavný úd hovoriaci "ja, prezident". Politička Le Pennová, holiaca si svoje prirodzenie s nápisom, ktorý som sa ani nepokúšal preložiť. Pápež Benedikt XVI. po svojej rezignácii, ako sa bozkáva so strážnikom zo Švajčiarskej gardy. Najsvätejšia Trojica v karikatúre, prepytujem, skupinového sexu... 

Tomuto nerozumiem: Predstavujem si, že by som prišiel k niekomu, kto v niečo verí, alebo má nejaký politický názor, alebo vyznáva nejaké hodnoty, ukázal by som mu najvulgárnejšiu kresbu zneucťujúcu jeho vieru či hodnoty, naširoko by som sa na neho usmial a vypustil zo seba: "Láska je silnejšia ako nenávisť." Ty ma miluj tak, že rešpektuj môj výsmech, ja ťa milujem tak, že si z teba usieram. 

Nie, nie som Charlie, lebo nerozumiem jeho konceptu lásky. Toto je najhoršie posolstvo francúzskej a medzinárodnej davovej psychózy. Darmo tam niesli transparenty No fear, proklamujúce odvahu. Práve naopak. Toto bola prezentácia strachu najvyššieho kalibru. Nie strachu z teroristov či náboženského fundamentalizmu či celosvetovému multikulturalizmu. Je to strach bytostný, nepomenovateľný, lebo je v podstate absenciou lásky. Toto slovíčko je už tak vyprázdnené od svojho pravého významu, a preto ľahko umožňuje tú paradoxnú vetu "láska je silnejšia ako nenávisť" nad karikatúrou ako nízkym prejavením neúcty.

Opakujem: najprimitívnejšie dehonestovanie druhého človeka vo forme perverznej kresby je tu implicitne považované za lásku. Bože môj!

Známy slovenský karikaturista v nedávnom rozhovore uviedol, že "zmysel vidí v tom, že útočí na idiotov, pre ktorých je láska k rôznym ideám a imaginárnym bytostiam viac ako ľudský život". Z tohto tvrdenia vyplýva (v kontexte ďalších názorov karikaturistu), že každý, kto vyznáva nejaké náboženstvo, je idiot. 

Idiocia, nie ako nadávka, ale v psychologickom význame ako "hlboká duševná zaostalosť", je skôr toto: nechápanie, že pre niekoho je "láska k rôznym ideám a imaginárnym bytostiam" naozaj viac ako ľudský život. Idiocia dnešného sekularizmu.

Spoločenská idiocia ako všeobecná hlboká duševná zaostalosť v láske.

Nie, tento text nemá happy end.

12. januára 2015

Betlehemské dnes



Včera
sa dieťaťu narodila
matka,
akú jedinú si zaslúži,
aby sme
zajtra
spoznali Božiu moc
v sebe
splodiť svojich
rodičov.