Moji milovaní súrodenci mi dali parádny darček k desiatemu
výročiu kňazstva a k dokončeniu doktorátu: kartu do kina. Celý rok
môžem chodiť na toľko filmov, koľko sa mi zachce. Tak chodím. A filmov je
toľko, že na to, aby som mal sánku dole, musím najprv odpozerať aspoň tucet
pokusov. Prišiel ten moment. Hm, naozaj som v kine ešte nevidel všetko.
Darrena Aronofskeho som na tomto blogu už chválil
za Noeho spred pár rokov. Biblický veľkofilm sa mnohým „znalcom Biblie“
nepozdával. Azda aj preto, že režisérov charakteristický filmársky štýl, teda
symbolika ad absurdum, sa netrávi tak
ľahko. V najnovšej snímke pokračuje a zachádza ešte ďalej. Sám a kritici
s ním hovoria minimálne o troch symbolických vrstvách filmu:
biblická, environmentálna a vzťahová. Ja som sa zamýšľal len nad tou
treťou, teda nad tou najzrejmešou. Nad vzťahovo-spoločenskou.
Prvý dojem po naskočení záverečných titulkov:
Drsná metafora o tom, ako dnešná spoločnosť zabíja matku.
Jennifer Lawrence hrá manželku Javiera Bardema. On
je svetoznámy básnik, ona domáca pani. Vekový rozdiel ako medzi dcérou a otcom.
Ona mu vlastnoručne rekonštruuje jeho vilu uprostred lúky a lesa. Pri
maľovaní sa dotkne steny, zatvorí oči a jej srdce sa zachveje. Žena a domov
a srdce. Scéna sa párkrát zopakuje, len srdce je stále skrehnutejšie...
Pani domáca má sivé vlasy, sivú nočnú košeľu, sivý
sveter a sivé všetko navešané na vešiakoch v šatníku. Len jeden
belasý svetrík sa mihne v zábere, keď pripravuje postieľku pre svoje
dieťa, ktoré nosí pod srdcom. Chce len domov, manžela, rodinu, bezpečie. Bodka.
A manžel, ohromne sympatický, dokonalý, je bad guy. Sláva viac než manželka, hoci jej neustále vyznáva lásku a prejavuje
pozornosť. Žena, mladučká (!), je pre neho koniec koncov len (!) múza pre
poetickú tvorbu. Nič viac.
Dojem číslo dva: Film o tom, ako fenomén úspešného muža zabíja podstatu ženy.
Číslo tri: Hrozné uvedomenie, aké ťažké je do
dnešného sveta porodiť dieťa.
Viem si predstaviť, že matka! získa titul „najčastejšie nedopozeraný film roka“. Hodinu,
ak vydržíte, budete zápasiť s otázkou, že o čo tu ide. A druhá
hodina vás dovedie do stavov znechutenia, ktoré – ak sa budete nútiť do toho,
že si film užívate – budete prehlušovať tupým smiechom. A preto na film nebudem
robiť reklamu, ani ho nebudem odporúčať birmovancom či vysokoškolákom či
hocikomu inému. Ale silnejšie vyobrazenie skutočnosti, aké to má matka v dnešnom
svete ťažké, som ešte nevidel.