Dnešný evanjeliový úryvok nadväzuje na minulotýždňový a spolu zachytávajú Lukášovo svedectvo o Ježišovej prvej kázni v rodnom Nazarete. Ježiš číta z Knihy proroka Izaiáša, sadne si, všetky oči sa naňho lepia a začne rečniť. Spomenie dvoch veľkých prorokov – Eliáša, ktorý vzkriesil mŕtveho syna vdovy v Sarepte; a Elizea, na ktorého slovo uzdravie z malomocenstva Sýrčan Náman. Izraelskí proroci robili zázraky u pohanov! A Ježiš ich má teraz predviesť dokonca v meste, „kde vyrástol“? A svojou obrannou rečou sa dokonca stavia na úroveň týchto prorokov? „Vari to nie je Jozefov syn?“ Jeho vystúpenie v synagóge chce ukázať, že nie. Je prorokom, ba väčším než spomínaní dvaja. Poslucháči sú nadšení z milých slov, „čo vychádzali z jeho úst“, ale až nenávistne pobúrení, ak ho majú identifikovať ako proroka.
Unikát tejto správy spočíva aj v tom, že nám poskytuje jediné biblické svedectvo, že Ježiš vedel čítať. Jeho schopnosť písať iba diskutabilne naznačuje zvláštna udalosť písania do zeme pri kauze s cudzoložnicou. V synagóge nielen čítal (proroka Izaiáša), ale aj komentoval („Dnes sa splnilo toto písmo...“) a pridával poznatky z iných zdrojov (Prvá a Druhá kniha Kráľov), ktoré nadobudol buď z predchádzajúceho čítania alebo pozorného počúvania.
Ježiš čítal. Hoci je táto informácia v dnešnom evanjeliu vedľajšia, predsa môže inšpirovať. Slávime prvú Nedeľu KU, pri ktorej sa koná finančná zbierka. Rektor univerzity Tadeusz Zasepa v rozhovore pre Rádio Lumen oznámil, na aký účel bude „každý cent a každé euro“ použité. Nie na platy zamestnancov či podobné ciele. Sto percent príjmu bude investovaných do knižnice, ktorá má byť „srdcom univerzity“. Veď, ako možno vychovať a vzdelávať študentov bez prístupu k odbornej literatúre? Ďalším dôvodom pre tému čítanie je polročné vysvedčenie, ktoré do istej miery aj prezrádza, či konkrétny žiak alebo študent číta, čo číta, ako číta.
Čítajú deti? Rodičia chcú, aby ich syn či dcéra boli múdre, a záleží im, aby sa intelektuálny potenciál ich ratolestí rozvíjal. Tak prečo medzi vianočnými a narodeninovými darčekmi chýbajú knihy? Prečo je ľahšie kúpiť mnohé hračky a knihy odmietnuť pre vysoké ceny? A povedať, že deťom sa aj tak čítať nechce, oni radšej sedia pri počítači, je zbabelé.
Čítajú dospelí? Z kníh sa stala ozdoba našich bytových stien. Na čítanie nemám čas – to je prvá výhovorka. Druhá je, že ak náhodou čas mám, som unavený, radšej zapnem televízor. O psychologických dôvodoch, prečo čítať treba, by sa dalo dlho rozprávať: lebo takto sa rozširuje slovná zásoba, prebúdza sa obrazotvornosť a fantázia, prospešnejšie sa využíva čas, vylepšuje sa schopnosť učiť sa, hodnotným obsahom sa formuje charakter a pod. No existujú aj duchovné dôvody. Slávnym príkladom je svätý Augustín, ktorý v záhrade začul tajuplný hlas „vezmi, čítaj, vezmi, čítaj“. Veta z Listu Rimanom následne v jeho živote spôsobila revolúciu podobnú obráteniu svätého Pavla. Teda, sú to knihy – predovšetkým Sväté písmo ako pestrá knižnica –, ktoré majú moc pritiahnuť nás k Bohu. Texty, ktoré zaznievajú pri bohoslužbách, sa nám pri súkromnom čítaní ukážu v novom živšom svetle. V kritických životných okamihoch, keď nepomáha rada priateľa, ani intenzívnym premýšľaním sa nedokážem z vnútorných problémov vyhrabať sám, to môže byť práve kniha, ktorá mi ukáže východisko. Investícia do literatúry a námaha spojená s jej „konzumáciou“ zaručene prinesú svoje ovocie.
30. januára 1926 anglická spisovateľka Virginia Woolfová dávala prednášku na istej dievčenskej škole na tému Ako máme čítať knihy?, ktorú zakončila takto: „Niekedy snívam o tom, že keď príde Súdny Deň a veľkí vládcovia a právnici a štátnici prídu, aby prevzali svoju odmenu – svoje koruny, svoje vavríny a svoje mená nezmazateľne vryté do nezničiteľného mramoru – Všemohúci sa obráti k Petrovi a keď nás uvidí prichádzať s našimi knihami pod pazuchami, nie bez určitej závisti povie: Pozri, títo nepotrebujú odmenu. Nemáme im čo dať. Milovali čítanie.“
Zima sa nám predvádza v krásnom šate. Ak náhodou nie ste na lyžovačke, nestaviate snehuliaka ani sa neváľate v snehu, skúste zájsť do kníhkupectva alebo knižnice. Nech vás čítanie v tomto chladnom čase zahreje.
