25. septembra 2010

Keď slnko tancuje

Počas dávnejšej návštevy Medžugoria do mňa v preplnenom kostole štuchla nízka Kórejčanka a ukázala mi displej na svojom fotoaparáte. Tlačili sme sa vzadu pri dverách. Čerstvá fotka zachytávala zvláštne zoskupenie svetelných lúčov vytvárajúce akoby nové žiariace teleso nad oltárom, ktoré voľným okom nebolo možné pozorovať. Nič som nerozumel jej reči, ale jej užasnutý pohľad nasvedčoval, že vidí zázrak.

Pred pár mesiacmi pri púti na rovnaké miesto ku mne pristúpil Poliak a natlačil mi do ruky obrázok Jerzyho Popieluszka, kňaza umučeného komunistickým režimom. Veľkolepo mi začal opisovať prazvláštny úkaz na slnku, ktorý videl 6. júna tohto roku počas omše blahorečenia vo Varšave. Okolo slnečnej gule sa utvoril obal, ktorý ju rozširoval, a to bol zázrak. Aj mi vysvetľoval význam tohto Božieho zásahu do prírodných zákonov, ale už som mu veľmi nerozumel, ani nevenoval pozornosť.


Pred dvoma týždňami pri večernej svätej omši na vonkajšom oltári si talianska skupina všimla červené nebo pri zapadaní slnka. Hneď odvrátili oči od kňaza a zabudli na bohoslužbu, vybrali fotoaparáty, híkali, veľavravne kývali hlavami, že Panna Mária im dáva znamenie. Kedysi dávnejšie zase, keď sa stmievalo a na protiľahlom Vrchu zjavenia (Podbrdo) sa zasvietili desiatky svetiel, veriaci z Talianska padali na zem, vykrikovali, ba dostávali sa až do vytrženia. Nevedeli, že prednedávnom tam nainštalovali nízke lampy, aby mohli pútnici aj v noci vystupovať a modliť sa.

V Medžugorí sa uskutočnil nejeden „tanec slnka“. Videlo ich tisíce pútnikov, medzi nimi aj františkánsky kňaz prof. Ljudevit Rupcic, ktorý o jednom z nich napísal: „Bol tak neobyčajný a zrejmý, že každý bez výnimky ho označil za zázrak. Nikto z prítomných neostal ľahostajný, o čom som sa presvedčil vypočúvaním ostatných. Radosť, slzy, výpovede prítomných ho silno potvrdili. Z ich slov možno vidieť, že ho pochopili ako prejav potvrdenia autentickosti zjavení...“ Ak neveríte, pozrite si amatérske záznamy na youtube.com.

A ja som po desiatykrát navštívil túto čarovnú dedinu v Bosne a Hercegovine, a zase nič. Slnko mi nezatancovalo svoje tango, prírodné úkazy mi neukázali svoju neprirodzenú tvár. Nemrzí ma to. Som vďačný, že k prehĺbeniu svojej viery nič podobné nepotrebujem. Teším sa z každého triezveho pútnika, ktorý túži zažiť zázrak, lež nie na oblohe, ale vo svojom srdci.

foto: internet

1 komentár:

  1. A to je práve to... Čakáme zázraky, ako priamu odpoveď, či znamenie Najvyššieho. A tak často sa tvárime, že naše svedomie neexistuje. Ach, tá dávna ľudská túžba po senzáciach...
    Nezaškodí si pripomenúť, že v jednoduchosti je krása. Vďaka...

    OdpovedaťOdstrániť