Speváčka histórie

Dočítal som biografiu od Davida Brun-Lamberta Nina Simone: Una vita a zaradzujem sa medzi tých, ktorí sa stotožňujú s názvom jednej piesne tejto speváčky, o ktorej sa Elton John po jej smrti vyjadril: „,Myslím si, že Nina Simone ako hudobníčka a tvorkyňa bola najväčším umelcom dvadsiateho storočia.“ Oná pieseň nesie titul I Put a Spell on You. Presne tento dojem mám, donekonečna si denne počúvajúc jej nezameniteľný spev – akoby na mňa uvalila kliatbu.

Prišiel som ku nej takto. Pred šiestimi rokmi Martin Chodúr zaspieval v Československo hľadá superstar pieseň Feeling Good v snahe verne reprodukovať jedno vystúpenie Michaela Buble. Keď som si potom napočuvával tohto kanadsko-talianského speváka, vždy som sa vracal iba k tejto piesni, ostatné ma neoslovovali.

Pred tromi rokmi ma v kine zaujala hudba vo francúzskom filme Nedotknuteľní, hneď som si kúpil soundtrack a ústredná melódia od Ludovica Einaudiho mi dlho vyhrávala ako zvonenie na mobile. Vo filme a potom aj na CD sa objavila aj Feeling Good, ale už v podaní Niny Simone, hoci ani ona nie je jej autorkou, a dnes možno nájsť desiatky interpretov, ktorí ju prebrali.

Sú to už takmer tri roky, čo Ninu počúvam denne. Najnovšie ma chytila Fodder in Her Wings z albumu Fodder in My Wings. Ponúkam jedno vystúpenie z polovice osemdesiatych rokov v Londýne, kde ju sprevádza iba bubeník (Paul Robinson). Jediný to s ňou v tej dobe vydržal. Mimochodom, s hudobníkmi, s ktorými stála či sedela na pódiu, nikdy predtým nenacvičovala. Neraz ani netušili, aká pieseň bude nasledovať. Z ich strany išlo o absolútnu sprievodnú hudbu, bez prípravy, v plnom nasadení prispôsobovať sa vedeniu Niny a improvizovať. Zvládli to len tí, ktorým hudba kolovala v žilách, tak ako jej.

Súčasťou tohto, jedného z posledných štúdiových albumov, je aj I Was Just a Stupid Dog to Them, a tu ma čakalo prekvapenie. Najprv som napínal uši, potom som vyhľadával na internete lyrics (a nebolo to ľahké, skúste to), a môj sluch mal nakoniec pravdu. Nina tu spomína Bratislavu. V popise piesne je aj text.

Vraj že koncom sedemdesiatych rokov navštívila naše hlavné mesto a mala vystúpiť na Bratislavskej lýre, lenže bola tak opitá, že ju nechali prespať, nasadili ju na lietadlo a poslali späť. Po prečítaní jej autobiografie ma táto správa neprekvapuje. Podobných výstrelkov, ba, omnoho väčších, bolo v jej živote omnoho viac. Koľko utrpenia a nervov a zúfalstva a samoty a patológie a sklamania a šialenstva... za týmto géniom!

Ako tretiu vám ponúkam legendárnu Mississippi Goddam. Zatiaľ sa mi nepodarilo objaviť štúdiovú nahrávku tejto piesne. Na druhej strane, existujú desiatky záznamov z koncertov. A nikdy nie je zaspievaná rovnako a vždy je dokonalá. V priebehu desaťročí badať ako z počiatočnej dynamiky postupne ubúda a neskoršie predstavenia sú pomalšie a smutnejšie. Ale krásne.

Poctivá biografia od francúzskeho novinára a hudobného producenta končí slovami: „Nech odpočíva v pokoji.“ Pridávam sa k tejto modlitbe.