(kázeň pre mládež na Sviatok sv. Kríža, inšpirovaná exhortáciou Christus vivit)
Kedy sa v histórii prvýkrát objavilo tattoo? Ľadový
muž Otzi, ktorý žil pred vyše 5000 rokmi – najstaršia múmia s tetovaním, objavená
v Alpách v roku 1991 – ich má na tele 61, pravdepodobne z popola
a sadze. Iste sa ľudia nechávali tetovať aj pred ním, ale kto bol prvý?
Izaiáš
nám dáva na vedomie, že to bol sám Boh: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a
nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na
teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou“ (49, 15-16). Pápež
František v postsynodálnej exhortácii venovanej mládeži to opisuje slovami,
že Boh sa nám ukazuje dokonca ako „zamilovaný,
ktorý dospeje do takého bodu, že si milovanú osobu vytetuje na dlaň svojej
ruky, aby mohol mať jej tvár vždy nablízku“ (ChV 114). Tattoológia
rozlišuje rôzne druhy tetovania: dekoratívne
– nemá žiaden špecifický význam, slúži len ako ozdoba; symbolické – pre nositeľa
má konkrétny špecifický význam; piktogramové – reprezentuje nejakú osobu alebo
vec; alebo slúži jednoducho ako označkovanie jedinca. Akého druhu sú naše tetovania „na božej dlani“? Zaiste to nie je len ozdoba alebo nejaký symbol. Určite
neriešme, aký atrament či techniku Boh pritom použil. „Do dlaní som si ŤA vryl“ znamená, že tam nie je zapísané len naše
meno alebo nakreslená naša podobizeň. Sme tam my, v plnej svojej kráse. Či
ošklivosti? Svätý Otec pokračuje: „Pre
neho si skutočne vzácny, nie si bezvýznamný, si pre neho dôležitý, pretože si
dielom jeho rúk“ (ChV 115). Milí mladí chlapci a dievčatá, za svoj
život vďačíte vašim rodičom, ale nielen im. Z Božej vôle a z jeho
rozhodnutia sme sa ocitli na tomto svete. Jeho ruky nás stvorili, do jeho rúk
sme vrytí, jeho ruky nás teraz chránia, jeho ruky nás objímajú. On „tak miloval svet, že dal svojho
jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný
život“ (Jn 3, 16).
Na Sviatok svätého Kríža adorujeme jednorodeného božieho
Syna, ktorý zahynul, aby sme nezahynuli my. Zomrel, aby sme žili. Opäť pápež
František: „Jeho roztvorené ramená na
kríži sú najcennejším dôkazom priateľa schopného dôjsť až do krajnosti“
(ChV 118). Keď sa nám veľmi nedarí predstaviť si, ako sme vrytí do Božích
dlaní, môžeme sa zahľadieť na dlane Kristove – nie s nejakou tetovačkou,
ale prebodnuté klincami, ako aj jeho nohy a bok. Koľkú bolesť musel zniesť,
kým naposledy vydýchol, po tom, čo zvolal „Otče,
do tvojich rúk...“ (Lk 23, 46). A „ten
Kristus, ktorý nás spasil na kríži z našich hriechov, tou istou mocou
svojho úplného darovania sa nás zachraňuje a vykupuje aj dnes“ (ChV
119).
Svätý
Otec každého mladého človeka napokon vyzýva:
„Vždy pozeraj na roztvorenú náruč ukrižovaného Krista, nechaj sa zachrániť vždy
nanovo“ (ChV 123). Teda, hoci niekedy obdivujeme nejaké vyšportované
potetované telo niektorého zo slávnych futbalistov alebo obľúbených spevákov (sú novinári, ktorí to pravidelne skúmajú a prinášajú fanúšikom aktuálne
zmeny), nenechajme bez nášho pohľadu kríž s korpusom Krista. Kumšt nie je v tom
– presvedčiť rodičov, aby mi konečne dovolili tetovačku, alebo vymyslieť takú,
akú nikto nemá, a všetci ma za ňu budú obdivovať a závidieť mi. Kumšt
je v tomto – objaviť, pochopiť, prežiť, že ja som tetovačka v Božej dlani.
V tomto zmysle Boh nielenže mal prvé tattoo, ale zároveň určite drží svetový rekord v ich počte. A Kristova roztvorená náruč na kríži je toho dôkazom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára