Podľa mňa ľuďom nevadí ak sa rozpráva o pekle. Skôr spôsob akým sa o ňom hovorí. Dôležitá je pravda, ktorú hľadáme celý život, aj keď nie vždy s úspešným koncom. Neviem či je ju možné vôbec dosiahnuť. Ak by sa o pekle, ale aj o ostatných veciach týkajúcich sa Boha hovorila pravda a nie buď zabandážovaná pravda alebo sfanatizované polopravdy...Ľudia by viac verili, chodili do kostola a podobne. Každý človek vie, že peklo existuje(podvedome určite), lebo všetko dobré má aj svoju opačnú stranu, aby bola rovnováha.
Napr. ja verím v peklo... Ale paradoxom je, že aj keď v neho verím, kde skončím mi už je naozaj jedno. Ak prídem na posledný súd s pokorou a sklonenou hlavou prijímem verdikt, lebo budem vedieť za čo som si ho zaslúžila... Ak by práve v tejto chvíli prišiel môj koniec, viem presne v ktorej časti stáda oviec by som bola...ale bola by som možno šťastná že nemusím byť tu
..to čo za úvaha? Káždý človek má byť šťastný a hlavne za to, že dostal ten DAR byť tu. Niekedy je ťažké byť tu, ale predsa aj to nás posúva ďalej a bližšie k večnosti. Nie je umenie veriť či neveriť v peklo... Život treba prežiť tak, aby sme sa nemuseli zamýšľať nad peklom. Každý niekedy padne, ale ak má vieru a hlavne L Á S K U, vtedy má myslieť na Boha a hlavne na ľudí okolo seba a chcieť niečo zmeniť k lepšiemu...aj ľudí, ktorí myslia na peklo, aby ,,še obačeli,,...:)
Podľa mňa ľuďom nevadí ak sa rozpráva o pekle. Skôr spôsob akým sa o ňom hovorí. Dôležitá je pravda, ktorú hľadáme celý život, aj keď nie vždy s úspešným koncom. Neviem či je ju možné vôbec dosiahnuť.
OdpovedaťOdstrániťAk by sa o pekle, ale aj o ostatných veciach týkajúcich sa Boha hovorila pravda a nie buď zabandážovaná pravda alebo sfanatizované polopravdy...Ľudia by viac verili, chodili do kostola a podobne. Každý človek vie, že peklo existuje(podvedome určite), lebo všetko dobré má aj svoju opačnú stranu, aby bola rovnováha.
Napr. ja verím v peklo... Ale paradoxom je, že aj keď v neho verím, kde skončím mi už je naozaj jedno. Ak prídem na posledný súd s pokorou a sklonenou hlavou prijímem verdikt, lebo budem vedieť za čo som si ho zaslúžila... Ak by práve v tejto chvíli prišiel môj koniec, viem presne v ktorej časti stáda oviec by som bola...ale bola by som možno šťastná že nemusím byť tu
..to čo za úvaha? Káždý človek má byť šťastný a hlavne za to, že dostal ten DAR byť tu. Niekedy je ťažké byť tu, ale predsa aj to nás posúva ďalej a bližšie k večnosti. Nie je umenie veriť či neveriť v peklo...
OdpovedaťOdstrániťŽivot treba prežiť tak, aby sme sa nemuseli zamýšľať nad peklom. Každý niekedy padne, ale ak má vieru a hlavne L Á S K U, vtedy má myslieť na Boha a hlavne na ľudí okolo seba a chcieť niečo zmeniť k lepšiemu...aj ľudí, ktorí myslia na peklo, aby ,,še obačeli,,...:)