Klusáme

Poznáte nový český recept na výbornú muziku?

Vezmite Dalibora Jandu s jeho chrapľavým charizmatickým hlasom a romantickosťou (příliš krásná na to, aby znala vopravdový milování, příliš krásná na to, aby uschla na mých vlhkých dlaních) – a hoďte do hrnca.

Primiešajte trochu Karla Kryla s jeho presvedčeným (nielen presvedčivým!) výrazom, schopnosťou spievať o všetkých témach počnúc šifrovanou erotikou (Poprvé společně poslední dobou mlčíme zbytečně, když je to v obou tak silný, jak říkáš, tak silný, jak si přeju, když se k ránu voblíkáš a já se tomu směju.), pokračujúc modlitbou (Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid? Za co, Pane Bože, za co, nechals nás se napálit? Za co, Pane Bože, za co? Zas čtyři roky v prdeli. Za co, Pane Bože, za co? Omluv mě, že jsem tak smělý.) a končiac pranierovaním zvrátenej politiky (Tak si tu pomalu každý svůj život hnije, z úcty k tradici ruka ruku myje, upřímně řečeno trochu teskno mi je, že nám stačí DEMO-Demokracie.)  – a hoďte ho do hrnca.

Ochuťte Jaromírom Nohavicom a jeho dokonalými hravými rýmami (alejemi – ale je mi), metaforami, ktoré musia závidieť aj profesionálni básnici (Z hrdosti národ a z národu režim, za kopcem zakop' jsem o vlastní nohu, to za divou Bárou teď ke splavu běžím, běžím, co mohu.), a nekonečnou škálou chytľavých melódií, pochmúrnych i veselých – a vhoďte do hrnca.

Nezabudnite na Karla Gotta a jeho iskru v tvári, nemiznúcu počas dosiahnutia tridsiatich siedmych slávikov aj počas tých rokov pomedzi, možno najskôr s jeho mladíckou energiou z šesťdesiatych rokov - a vhoďte do hrnca tiež.

Prihoďte negáciu slovenských Majka Spirita a Rytmusa, teda vulgárnosť, narcisizmus, ploché recitovanie textov, ktoré ako rýchlo osloví, rovnako rýchlo sa zhnusí, megalomániu, lebo aj pojem pokora je v ich ústach iba nástrojom márnivosti..., - a primiešajte tiež.

Zamiešajte a ochutnajte a budete mať chuť ochutnávať a ochutnávať a nebudete sa chcieť zasýtiť. 

Zahryzli ste sa do posledného Českého slávika Tomáša Klusa. Sviežosť, sviežosť, sviežosť. Aj pri melancholických piesňach budete mať nutkanie usmievať sa, pri tanečných sa zasnívate a nebudete mať chuť pohnúť sa, lebo bude tancovať váš duch. Nanovo uveríte, že nie, hudba nám ešte nepovedala všetko. Nie, svet nás ešte tak neubil, aby sme sa nemohli nanovo nadýchnuť poskakujúc so slúchadlami na ušiach cestou do práce...

Je nemožné vybrať jednu reprezentatívnu skladbu, ktorá by zhŕňala bohatstvo troch albumov či niekoľkých bonusov (duet Miluješ nemiluješ s Janou Kirschner alebo najnovšia Nebudu vám lhát). Čistota. Radosť. Krása. Jednoduchosť... Vďačnosť.