A je takové ticho,
že je musíš vyslovit: a to ty, právě ty!
(Vladimír Holan)
Je taká pochybnosť,
že ňou musíš uveriť:
a to ty, práve ty!
Je také zúfalstvo,
že ním musíš zadúfať:
a to ty, práve ty!
Je taká samota,
že ňou musíš milovať:
a to ty, práve ty!
Je taká
bolesť,
že ju
musíš zniesť:
a to
ty, práve ty!
Je také
zlo,
že ho
musíš podobriť:
a to
ty, práve ty!
Je taká
smrť,
že v
nej musíš žiť:
a to ty
práve ty.
...
Sú také
tri čierne bodky,
že ich
musíš vybieliť a prepísať.
Nikto
iný.
Ty!
(Od 3. do 9. augusta som bol na duchovných cvičeniach v kláštore otcov paulánov vo Vranove u Brna. Kláštorné silentium mi poskytlo podmienky aj pre hlbšie úvahy. Takto vznikla báseň s názvom odvodeným od poslednej dediny pred Vranovom, kam som docestoval mestskou hromadnou dopravou a odtiaľ šiel stopom. Inšpiráciu mi poskytol verš "neľahkého" českého básnika.)
..veľmi pekné, až dojemné...
OdpovedaťOdstrániť