S heslom spoločenského odboja proti násiliu, v reakcii na vyvraždenie novinárov francúzskeho "nezodpovedného časopisu" Charlie Hebdo, sa stotožnili milióny ľudí z celého sveta: Je suis Charlie (ja som Charlie).
Ja nemôžem. Lebo nerozumiem jednej veci.
Druhý slogan masových pochodov v Paríži je L'amour plus fort que la haine (láska je silnejšia ako nenávisť). Často sa vyskytuje na stránkach uvedeného časopisu, napríklad ako nápis nad kresbou bozkávajúceho sa žida s moslimom. Pôvodne som tu plánoval publikovať niektoré z karikatúr, ale nemám na to žalúdok. Hlava štátu Holland s roztvoreným rázporkom, z ktorého vytŕča jeho pohlavný úd hovoriaci "ja, prezident". Politička Le Pennová, holiaca si svoje prirodzenie s nápisom, ktorý som sa ani nepokúšal preložiť. Pápež Benedikt XVI. po svojej rezignácii, ako sa bozkáva so strážnikom zo Švajčiarskej gardy. Najsvätejšia Trojica v karikatúre, prepytujem, skupinového sexu...
Tomuto nerozumiem: Predstavujem si, že by som prišiel k niekomu, kto v niečo verí, alebo má nejaký politický názor, alebo vyznáva nejaké hodnoty, ukázal by som mu najvulgárnejšiu kresbu zneucťujúcu jeho vieru či hodnoty, naširoko by som sa na neho usmial a vypustil zo seba: "Láska je silnejšia ako nenávisť." Ty ma miluj tak, že rešpektuj môj výsmech, ja ťa milujem tak, že si z teba usieram.
Nie, nie som Charlie, lebo nerozumiem jeho konceptu lásky. Toto je najhoršie posolstvo francúzskej a medzinárodnej davovej psychózy. Darmo tam niesli transparenty No fear, proklamujúce odvahu. Práve naopak. Toto bola prezentácia strachu najvyššieho kalibru. Nie strachu z teroristov či náboženského fundamentalizmu či celosvetovému multikulturalizmu. Je to strach bytostný, nepomenovateľný, lebo je v podstate absenciou lásky. Toto slovíčko je už tak vyprázdnené od svojho pravého významu, a preto ľahko umožňuje tú paradoxnú vetu "láska je silnejšia ako nenávisť" nad karikatúrou ako nízkym prejavením neúcty.
Opakujem: najprimitívnejšie dehonestovanie druhého človeka vo forme perverznej kresby je tu implicitne považované za lásku. Bože môj!
Známy slovenský karikaturista v nedávnom rozhovore uviedol, že "zmysel vidí v tom, že útočí na idiotov, pre ktorých je láska k rôznym ideám a imaginárnym bytostiam viac ako ľudský život". Z tohto tvrdenia vyplýva (v kontexte ďalších názorov karikaturistu), že každý, kto vyznáva nejaké náboženstvo, je idiot.
Idiocia, nie ako nadávka, ale v psychologickom význame ako "hlboká duševná zaostalosť", je skôr toto: nechápanie, že pre niekoho je "láska k rôznym ideám a imaginárnym bytostiam" naozaj viac ako ľudský život. Idiocia dnešného sekularizmu.
Spoločenská idiocia ako všeobecná hlboká duševná zaostalosť v láske.
Nie, tento text nemá happy end.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára