Tento text venujem svojej rodine a svojim priateľom,
hlavne všetkým, ktorí ma pravidelne žiadajú, aby som od nich pozdravil Svätého
Otca. Konečne sa mi to podarilo.
Stal som v neveľkom zástupe šťastlivcov, ktorí po
jednom prichádzali k pápežovi Františkovi a podavali mu ruku, a v mysli
som hľadal talianskú vetu, ktorú mu za tých pár sekúnd budem môcť povedať. „Modlím
sa za vás?“ „Cirkev na Slovensku má Svätého Otca vo veľkej úcte?“ Keď na mňa prišiel
rad, pobozkal som mu ruku a vypustil z mosta doprosta: „Pozdravuje
vás moja rodina a moji priatelia – stále ma prosia, aby som to urobil, tak
konečne. Všetci sa za vás modlíme a sme s vami.“ Pápež sa milo
usmieval a hneď som prepúšťal miesto ďalšiemu. Koľko takýchto pozdravov
denne počuje, koľko tvári sa mu mihne pred očami, na koľko tém reaguje počas
rozhovorov...
Stalo sa to po dnešnej rannej svätej omši v Dome sv.
Marty. Správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme, otec Ľubomír Majtán, dostal
kladnú odpoveď na oficiálnu žiadosť. Spolu nás bolo 25 Slovákov, momentálne
žijúcich vo večnom meste, medzi nimi kňazi, rehoľné sestry, bohoslovci, študenti
a pracujúci. Okrem nás sa bohoslužby zúčastnilo ešte zo dvadsať ďalších
veriacich, predpokladám, že Talianov. Keď Svätý Otec kaplnku opúšťal, kľakol si
na pár minút a v tichu sa modlil. Zdalo sa mi, že dlho, škvrkalo mi v žalúdku,
keďže sme vstávali o piatej a na raňajky nebolo času.
Počas omše pôsobil pokojne a prirodzene, vôbec nie
unavene, ako by sa dalo čakať, keďže má za sebou náročnú apoštolskú cestu.
Prihováral sa k nám priateľsky, akoby sme boli jeho farníkmi, ktorých má
pred sebou každé ráno. Obdivujem jeho schopnosť ohlasovať Božie slovo
jednoduchým a príťažlivým štýlom pred masami ľudí. O to viac ma
tentoraz potešila kázeň ponúkajúca aj hlboký teologicko-dogmatický vhľad na
Ježiša. Zástupy za ním chodievali. On uzdravoval, ale uzdravovanie nebolo
najdôležitejšie. On učil, ale učenie nebolo najdôležitejšie. To, čo bolo a je
najdôležitejšie, nám naznačilo prvé čítanie z Listu Hebrejom: Ježiš dáva
spásu a prihovára sa. Tieto dve slová Svätý Otec zdôraznil v homílii – salva e intercede. Nielen kedysi, ale aj dnes – dáva nám spásu a prihovára
sa u Otca za nás, neustále. Za ambónom to argentínskemu Pápežovi ide,
vidno, že sa tam cíti vo svojej koži, vie, čo chce povedať, a je presvedčený
o tom, čo hovorí.
Pred úvodným požehnaním privítal prítomných Slovákov na čele
s o. Ľubomírom a pripomenul, že vie o súčasnej situácii v našej
krajine, kedy sa snažíme zdôrazňovať hodnotu rodiny v spoločnosti. Poprial
nám k tomu coraggio, teda
odvahu.
Zo sakristie vyšiel o 7.00, bez miništranta, bez
sprievodu, sám, v jednoduchom zelenom ornáte a bielom solideu na
hlave.
Takže, moji milí, ja som ho pozdravil. A vám odkazuje:
odvahu!
(Foto je ilustračné, z internetu. Počas omše bolo zakázané fotografovať, chvála Bohu.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára