Kráľ bez bontónu

Nedeľa Krista Kráľa

Svet obletela fotografia, na ktorej kráľ Juan Carlos bozkáva prsteň Benediktovi XVI. počas jeho nedávnej návštevy Španielska. Necelé dva mesiace predtým kráľovná Alžbeta II. privítala pápeža na Britských ostrovoch v rukavičkách, čo komentátori hodnotili ako vyjadrenie odstupu a nadradenosti.

Kristus Kráľ pri pozývaní do svojho kráľovstva si nenasadzuje rukavičky, ani nebozkáva ruky. Pri poslednej večeri umýva apoštolom nohy a o pár dní sa necháva pribiť na kríž. Drevené trámy sú jeho trónom – všetko môže, len nemohol by vládnuť odinakiaľ. Súčasne znázorňujú hranice jeho panstva. V predĺžení donekonečna dohora spoznávame, odkiaľ prišiel, že iba on „je obraz neviditeľného Boha“. Zarytie do zeme, do jej najhlbšej hĺbky, nám ukazuje, kam až zišiel a stal sa „prvorodeným z mŕtvych“. Horizontálne rozpätie brvien i jeho rúk na všetky strany a do najvzdialenejších kútov naznačujú, že „všetko v ňom spočíva“, že všetko objíma v nekonečnom objatí. Takto prekračuje všetky ľudské predstavy o Bohu, porušuje protokol. Nezahráva sa s nami v rukavičkách, lebo ešte menej bontónu dopraje sebe.

Na kríži – ako sudca na svojom stolci v súdnej sieni – nevynáša rozsudok smrti, ani trest, ba ani najmiernejšie napomenutie. Po prosbe „Otče, odpusť im, lebo nevedie, čo robia“ (jedna z najťažších otázok pre dogmatikov – môže Boh neodpustiť niekomu, za koho sa modlí jeho vlastný Syn, teda akoby on sám? A keď jeho obetu na kríži chápeme ako takúto modlitbu za všetkých...?) nastáva ticho. Dav stojí a mlčky sa díva. Ježiš je voči nemu ticho. Predáci sa mu posmievajú. Ježiš je voči nim ticho. Vojaci sa mu tiež hlasno posmievajú. Aj voči nim je Ježiš ticho. Zločinec takisto provokuje. Ježiš je voči nemu tiež ticho. Až po pokornom vyznaní druhého lotra Ježiš otvára ústa: „Dnes budeš so mnou v raji.“ Ticho voči všetkým predchádzajúcim je šancou. Nie sú zavrhnutí, ani potrestaní, ešte stále môžu zmeniť svoj postoj, dokedy budú živí. Ticho je zároveň predzvesťou kapitálneho trestu, trestu všetkých trestov – absolútneho Božieho ticha („Boh, ktorého stratíme, je peklom.“ Von Balthasar).

Čo pre mňa znamená, ak sa mi zdá, že Ježiš je voči mne ticho? Nie je načase skoncovať so zaužívaným náboženským bontónom, s automatickými bezduchými frázami? Nemal by som konečne odhodiť všetky posmešky, drzé ohovárania i falošné predstavy o Bohu i Cirkvi? 

Ježišu, Kráľu na kríži, hľadím na teba nanovo, „spomeň si na mňa“.

foto: internet