Na Sviatok všetkých svätých v roku 1940 bola pokrstená Švajčiarka Adriana von Speyrová vo veku 38 rokov. Dovtedy reformovaná protestantka pod duchovným vedením jezuitu Hansa urs von Balthasara konvertovala na katolicizmus. Teologická spolupráca oboch priniesla originálne ovocie. Von Balthasar je považovaný za jedeného z najvzdelanejších mysliteľov 20. storočia; kolega a blízky priateľ viacerých pápežov zomrel tesne predtým, ako mal od Jána Pavla II. prijať kardinálsky klobúk. Von Speyrová vyštudovala medicínu, ale pre svoje neobyčajné duchovné skúsenosti ju zaradzujeme do skupiny katolíckych mystikov.
Jedným z mnohých diel, ktoré ona nadiktovala a on zapísal, je Kniha všetkých svätých (1966, rok pred jej smrťou). Obsahuje katalóg približne 250 portrétov – kanonizovaných svätcov a svätíc (sv. Anton Paduánsky, sv. Katarína Sienská), novozákonné postavy (apoštoli), slávnych umelcov (Beethoven, Goethe) i takmer neznáme osobnosti (Maria de la Visitación). Von Speyrová neštudovala ich životopisy, o väčšine z nich „nemala žiadne poznanie alebo len chabú predstavu“ (von Balthasar). Postavy spočiatku opisovala samostatne pri náhodných príležitostiach. Neskôr jej von Balthasar, po krátkej modlitbe, predniesol meno osoby, ktorú mala charakterizovať. Nikdy sa nesústredila na prínos v teológii či v iných oblastiach. Centrom záujmu bola ich celková duchovná dispozícia a ich život modlitby. Museli byť už mŕtve, pretože za života by sa táto dispozícia ešte mohla meniť. Kniha všetkých svätých je knihou o obrovskej pestrosti foriem a intenzity modlitbového vzťahu k Bohu.
Výsostné postavenie patrí Márii. Von Speyrová raz svätých nazvala „vlakom Matky Božej“, čo znamená, že „všetka svätosť a všetka modlitba svätých vyžaruje z najvnútornejšieho centra mariánsko-ekleziálneho súhlasu s Božím slovom“ (Von Balthasar). Mária – ako dokonalá svätá – sa stáva mierou svätosti všetkých ostatných. V konfrontácii s ňou, nie všetci sa ukazujú ako rovnako svätí. Von Speyrová svojim neobyčajným vnútorným znakom dokonca odhaľuje podvody nekanonizovaných schizmatikov. Aj u kanonizovaných svätých neraz nachádza „chybičky krásy“, ktoré v ich biografiách nenájdeme. Niekoľko viet o sv. Tomášovi Akvinskom môže pre jeho vyznávačov pôsobiť až poburujúco: „Keď stojí pred Bohom, formuluje nové náhľady, ktoré sú posledným výsledkom jeho štúdia. Ale Boha nenechá rozprávať. Je to monológ... Boh je pre neho pojem, niečo, čo treba analyzovať, rozložiť a zložiť naspäť. Ale Duch, ktorý túto činnosť umožňuje, Láska, tam nie je. Všetko ostáva na intelektuálnej rovine...“ O sv. Martinovi sa zasa dočítame krásnu a jednoduchú charakteristiku: „Ako dieťa, ktoré chce všetko rozdeliť s ostatnými a ani nepočíta s možnosťou, žeby niekto mohol odmietnuť jeho ponuku podeliť sa... Nemusí sa vovádzať do modlitby alebo nechať sa voviesť; jeho celý život je modlitbou.“ Každý portrét je jedinečný, bez opakovaní či zovšeobecňujúcich fráz.
„Kniha všetkých svätých je úžasným darom pre Cirkev, pretože nám ukazuje ako sa modlia svätí a pretože nás pozýva – takpovediac nákazlivo – modliť sa podľa seba“ (Von Balthasar). Nabáda nás nájsť odvahu nekopírovať duchovný život iných, neuspokojiť sa s vonkajšou podobnosťou mojej modlitby s modlitbou môjho ideálu, ale modliť sa tak, ako sa nikto iný nemodlí, pretože až keď je modlitba mojou vlastnou, až vtedy je modlitbou. Pápež Ján Pavol II. v rozhovore s André Frossardom naznačil svoju zvedavosť – ako by Adriana charakterizovala jeho život modlitby. Ako by charakterizovala môj život modlitby?
foto: ignatiusinsight.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára