28. júla 2011

Z Košíc do Urbanie - dodatok

Keď som sa lúčil so Sekčovom, jedna dobrá žena mi vo farskej kancelárii nechala darčekovú taštičku. Našiel som v nej aj vreckový taliansko-slovenský slovník s priloženým cédečkom. Cédečko som nainštaloval do počítača a slovník pribalil do batožiny. Je v ňom i magnetka-záložka s nápisom: „Vylejem na teba požehnania viac ako dosť! (Mal 3,10)“ Maličký obrázok na nej znázorňuje zelenkasté lúky, nad ktorými sa vznášajú farebné mraky, z ktorých padajú veľké kvapky. Kedykoľvek si zalistujem v slovníku a oči mi padnú na túto záložku, pousmejem sa. V Taliansku sme už takmer týždeň a ešte ani jeden deň nebol bez kvapky. Keď sme v piatok podvečer opustili územie Slovenska, na východe sa objavila nádherná dúha. Nekonečnú cestu sme museli niekoľkokrát prerušiť kvôli prudkému dažďu. Za zmienku stojí zvlášť prechod cez Budapešť. Zavesili sme sa za jedno auto so značkou KE, v nádeji, že ju šoféruje nejaký dovolenkár na ceste do Chorvátska a že nás prevedie cez Dunaj ako Mojžiš cez Červené more. No nestalo sa. Buď blúdil ako Izraeliti na púšti alebo nám chcel zdrhnúť, jednoducho nás poplietol a my sme si pozreli hlavné mesto našich južných susedov na dvakrát a z nových perspektív. Je krásne, neverili sme. A vyšťavilo nás to. Nemohli sme sa dočkať prvej benzínky, na ktorú po opustení Budapešti musíte čakať trpezlivo. Keď sme ju našli, hemžila sa stovkami výletníkov tešiacich sa z vytúženej prestávky podobne ako my. Kým som si naťahoval kosti za svojim autíčkom a dojedal polnočné občerstvenie, všimol som si, že ma pozoruje trojica osôb sediacich vo tme za dreveným stolom. Po chvíli sme sa v tom prítmí spoznali. Dvaja manželia spolu s dcérou vysokoškoláčkou z Prešova boli na ceste na dovolenku. Pokecali sme trochu, potešili sme sa. Tá pani, tam, takmer o polnoci, na prvej benzínovej pumpe z maďarského hlavného mesta smerom na juh, táto pani je presne tá dobrá žena, ktorá mi vo farskej kancelárii mesiac dozadu nechala darčekovú taštičku. Tak veľmi na ňu myslím, kedykoľvek načriem von oknom a prší a kedykoľvek načriem do slovníka po neznáme slovíčko. Tak veľmi jej a celej rodine prajem dobrú dovolenku. Lebo dobrí ľudia si zaslúžia dobrú dovolenku. A ešte, tak veľmi som vďačný za záložku, uisťujúcu ma Božím slovom o nesmiernom požehnaní.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára