Z Košíc do Urbanie

Maďarskí policajti vedia po anglicky. Za hustého dažďa, tesne po polnoci, nepoviem vám, kde presne ani prečo, ale policajná Octavia so sirénou nás tesne pred rozhodujúcou zákrutou prinútila zastaviť. Rozčertený muž zákona pribehol k oknu na šoférovej strane, búšil doňho, akoby chcel utiecť pred prudkým lejakom a dostať sa dovnútra a vykrikoval: „Sťupid?!... Sťupid?!“ Potom sme rozprávali vo všetkých jazykoch, oni vo svojom rodnom, my vo svojom, sem tam sme koktali nemčinu, naše nadávky v šariščine cenzúrujem. Čo sa presne stalo, nechám len pre zainteresovaných. Akú to bude mať dohru, zatiaľ netušíme. Ale pustili nás, cestovali sme ďalej. Gugl klamal, lebo naša cesta vôbec netrvala dvanásť hodín päťdesiatdeväť minút, ale niečo vyše dvadsaťjeden hodín. Okrem malých zastávok boli aj dlhšie, kvôli dažďu nebolo vidno na vozovku pred nami, raz sa to stalo nadránom, druhýkrát na pravé poludnie, aj ľadovec klopal na auto, modlil som sa, aby mi ho neposvätil až príliš.

Len tým chcem povedať, že sme dorazili. Urbania je malé mestečko, typické talianske, s malými uličkami a množstvom ľudí sediacich na schodoch, lavičkách, za stolíkmi do neskorej noci. Patrónom mesta je svätý Krištof, od včera do zajtra je tu trojdňový odpust, modlitby prenášalo Rádio Maria, ulice sú zablokované, plno šatrikov, zajtra bude hluk a spev. Koncelebrovali sme svätú omšu s černochom, ktorý mi pripomína Einsteina. Kázeň začal veľkolepo, po slovensky by znela takto: „Drahí bratia a sestry, slávime slávnosť svätého Krištofa (s dôrazom a s ľavou rukou nad hlavou), nášho ochrancu (ešte väčší dôraz a pravá ruka hore), patróna nášho mesta (obidve ruky hore)...“ Aspoň sa dalo čosi rozumieť.

Teraz obaja sedíme pri stole s dvoma slovenskými kňazmi, ktorí sú tu už mesiac. Obdivujú jednu úžasnú vec, ktorú som dotiahol z hyperteska zo Slovenska – obyčajný rožok. Ponúkal som im ho za symbolickú cenu jedno euro po zľave, pretože už nie je úplne čerstvý, ale nechceli. Boja sa, že by to ich žalúdok nestrávil, že už odvykol. A asi sa zasýtili pohľadom naň. Sedíme si tu v pohode, v jedálni, ktorá je zároveň našou internetovou miestnosťou, lebo tu chytáme dobrý wifi signál na internet. Zajtra ideme do školy písať test, zaradia nás do skupín podľa stupňa vedomostí a začína robota. Tak nám Pán Boh pomáhaj! Dobrú noc.

ilustračné foto: internet