Requiram

Dvadsiaty siedmy biblický žalm skrýva vetu: „Pane, ja hľadám tvoju tvár.“ (latinsky Faciem tuam, Domine, requiram.)

Ježiš to potvrdí: „...kto hľadá, nájde...“. Neskôr obrazne hovorí o Bohu a človeku odvrátenom od Boha: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?“

Ján Nedvěd v piesni Nitra zase tvrdí: „Kto nehledá a jen tak je, ten vždycky najde“. A keď Michal David spieva Je to blízko, zdá sa mu, „že to, co hledám, zase hledá mně“.

Súčasný obyvateľ vyspelého západného sveta by skôr namietal: „Tu nikto nikoho nehľadá, tu žiadne hľadanie nemá zmysel, tu stačí žiť s tým, čo je na dosah. Akýkoľvek pokus o kontakt s niečím či niekým nadzemským je iluzórny.“

Každá výpoveď ponúka iný uhol pohľadu na tajomstvo vzťahu medzi človekom a Bohom a je relevantná. Na tomto blogu chcem písať o hľadaní Boha v rozmanitých prejavoch dnešného sveta. Pokúsim sa hľadať jazyk, ktorým dnes možno o Bohu platne a zrozumiteľne hovoriť. Bude to aj o človeku a o jeho vedomom i nevedomom duchovnom zápase o svoj život.

Verím, preto requiram. Nech tomuto hľadaniu nikdy nechýba sloboda a pokora.