Rybári ľudí

Posledný darček, ktorý som posledné Vianoce dostal, sa omeškal presne o mesiac. Do izby som si priviezol nové akvárium so základnou výbavou a dvoma rybičkami. Hneď som si spomenul na rovnaký dar – len omnoho menší s troma miniatúrnymi obyvateľmi – spred vyše troch rokov, ktorý ma potešil pri diakonskej vysviacke s komentárom: „Si Peter, tvoj patrón bol rybár. Staraj sa o tieto rybičky a pamätaj, že rovnako sa máš starať o ľudí...“

Pri pohľade na moje dve nové spolubývajúce sa mi v mysli vybavila ešte jedna udalosť. Zúčastnil som sa prvej svätej omše svojho staršieho kolegu. Miestny pán farár ho obliekol do nového rúcha a na dvore rodného domu „odpytoval“ rodičov, aby mu dali požehnanie. Slnko pálilo, dvor bol preplnený mixom pestrofarebných ľudí. Skúsený kňaz sa pred očami a ušami všetkých prihováral ku kňazovi nováčikovi. Pripomenul, že Ježiš kedysi povolal apoštolov, a rovnako povoláva do služby aj dnes. „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí,“ tak zneli jeho slová. „A to platí aj pre teba, náš drahý primiciant. Odteraz už budeš loviť ryby!“ Záverečná veta bola prednesená presne v tomto znení. Zháčil som sa, zasmial, hneď so mnou trhlo. Inštinktívne som pozrel na rečníka i na načúvajúci dav. Od neho som očakával bezprostrednú opravu, od ostatných aspoň poloúsmev či pozdvihnutie obočia ako znak nesúhlasu. Nestalo sa ani jedno ani druhé. Chybičku akoby nikto nepostrehol, a ak aj áno, predsa nebolo potrebné zopakovať, že „odteraz už budeš loviť ľudí“, čo je biblickou metaforou s významom „privádzať ľudí k Bohu“. Dokonca, keď som sa neskôr o môj postreh zdieľal s ďalšími účastníkmi slávnosti, nepodarilo sa mi nájsť ďalšieho svedka, až som začal spochybňovať svoj vlastný sluch.

Počúvajú dnešní účastníci bohoslužieb ešte svojich kazateľov? Nestal sa biblický a teologický jazyk archaickým až nezrozumiteľným? Nie je kázeň pre poslucháčov, ktorých si kňaz praje najviac osloviť, iba nutnou a nudnou súčasťou nedeľnej liturgie? Neznižujú kostolní rečníci svoje ambície na zopár duchovných fráz, nejaký dojímavý príbeh, a to všetko s mučeníckym pohľadom alebo sladko sa usmievajúcou tvárou a naučenou gestikuláciou? Rozumejú svojim vlastným slovám? Veria tomu, čo kážu veriť ľuďom? A ľudia si vôbec uvedomujú, že pozorným vnímaním môžu posilniť svoju vieru, že o to ide?... Množstvo otázok sa natíska a len s nepoctivým prístupom ich na tomto poli možno ignorovať.

Kresťanské náboženstvo nepoužíva terminológiu exaktnej vedy, platia v ňom iné zákonitosti než v matematike. Ale nie je ani súborom vymyslených bájok vytvárajúcich ideálny svet, do ktorého sa možno svojou mysľou uchýliť, keď je ľuďom v tomto svete zle. Kresťanstvo je reálny vzťah medzi človekom a Bohom. Ak sa má tento vzťah reálne vytvárať dnes, nestačí bezmyšlienkovite citovať pasáže zo Svätého písma ani uviaznuť v stredovekých teologických formuláciách. (Ešte horší by bol opačný extrém – úplné pozabudnutie na historické základy.) Cesta je uprostred – pravdy osvedčené dejinami preobliecť do súčasných šiat. Je potrebné obohatiť ich o poznatky a skúsenosť dnešného človeka, ktoré minulému chýbali. Medzi oblasti, ktoré treba aplikovať, patria: rozvoj vied (predovšetkým psychológia, antropológia, sociológia, ale aj experimentálna medicína či teoretická fyzika); masovokomunikačné prostriedky (vďaka nim vo vlastnej domácnosti poznávame rozmanitosť sveta ale zároveň sa zradne podieľajú na vytváraní nášho svetonázoru a ovplyvňujú naše konanie); používanie techniky ako neodmysliteľnej súčasti života (stroje, dopravné prostriedky, možnosti počítača a internetu...); pop-kultúra (hudba, šport a umenie degradované na konzum a biznis, život celebrít predkladaný ako model...); komparatívnu religionistiku („zrnkám pravdy“ v iných náboženstvách, ktoré proklamoval Druhý vatikánsky koncil, ešte zďaleka nerozumieme, potrebujeme ich skúmať a učiť sa spravodlivej tolerancii); paranormálne javy (napr. zaznamenané neobvyklé prírodné úkazy, telepatia, posadnutosť či videnia Panny Márie, ktoré veda klasifikuje ako chorobné alebo podľa dnešného stavu poznania nevysvetliteľné a pre Cirkev sú akceptovateľné iba obmedzene); politicko-spoločenské fenomény (vojny v priamom prenose, globalizácia, roztrieštenosť rodín, multikultúrna spoločnosť, ubúdanie manuálnej práce, byrokracia...) a ďalšie. Toto je dnešný svet. Pre autorov Biblie je neznámy. Ani dávni cirkevní učitelia a scholastickí teológovia v takomto svete nebývali. Výzva pre dnešných rybárov ľudí je naliehavá a jasná – musíme na svoje udice nasadiť novú návnadu, inak naše siete ostanú prázdne.

ilustračné foto: internet