18. septembra 2010

Dobré vzťahy nad zlato

19. september 2010: 25. nedeľa v Cezročnom období

„Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím,“ povie správca majetku, keď má pánovi priniesť záverečné vyúčtovanie pred prepustením zo zamestnania. V tejto krátkej vete zhŕňa svoju tragickú situáciu. Nie je schopný pracovať fyzicky – môžeme len hádať, či pre vyšší vek alebo pre telesnú disproporciu („nevládzem“). Zároveň priznáva svoju psychickú slabosť („hanbím sa“). Ako a z čoho bude odteraz žiť? „Viem, čo urobím...“ Keď odpustí dvom dlžníkom (ako správca ešte stále má na to právo!) a tak svojho pána pripraví o ďalší majetok, predsa od neho dostane pochvalu, lebo „si opatrne počínal“. Chceli by sme protestovať proti Ježišovmu vyzdvihnutiu tohto konania. Správca, ktorý premárnil majetok, teraz mrhá ďalším – za to má byť pochválený? Takéto vysvetlenie by bolo mylné. Nepoctivému správcovi – synovi „tohto sveta“ – sa dostáva uznania preto, lebo sa aj v zúfalej situácii dokáže vynájsť, je „predvídavejší ako synovia svetla“. Chytá sa poslednej slamky. Stráca prácu, nie je schopný si naďalej zabezpečiť živobytie, ale predsa ešte nachádza dvoch priateľov, ktorí sa mu v budúcnosti stanú útočiskom.


Exegeticky nie je jednoduché pochopiť, čo znamená „robte si priateľov z nespravodlivej mamony“. Máme sa skamarátiť s mamonou? S nespravodlivou? Teda s peniazmi a bohatstvom, nečestne získaným? Grécke filos ("priateľ") v textoch Svätého Písma vždy označuje ľudských druhov a predložka ek („z“) ma význam aj „prostredníctvom“, „cez“, „s“ alebo „za pomoci“. Nespravodlivá mamona sa tak nemá stať mojim priateľom, ale prostriedkom, ktorým si priateľov nájdem. Podobenstvo toto chápanie len potvrdzuje. Mamona predstavuje komplex majetku a peňazí – kupovanie a predaj, požičiavania a vracanie, dlžoby a odpúšťanie, zisky a straty a pod. Podľa Josepha A. Fitzmyera je „nespravodlivá“ nie sama osebe, ale preto, že môže „zviesť k nečestnosti“, ukrýva v sebe „zlovestnú náklonnosť zotročiť tých, ktorí sa o ňu snažia“ a môže dospieť k „nečestným formám“.

Človek pohybujúci sa vo svete hospodárenia sa má usilovať o dobré vzťahy. Ich vytváranie sa však nesmie uskutočňovať podlými cestami. Je nutné byť poctivý a „verný v malom“ a „v cudzom“. Vtedy bohatstvo nie je modlou (Mamon - boh peňazí), nestáva sa konkurentom úcty k pravému Bohu. Vtedy nekonám egoisticky, „nehrabem“ len sám pre seba. Vtedy priateľstvá medzi ľuďmi navzájom a medzi ľuďmi a Bohom sú opravdivé, nie iba dočasné či vypočítavé. Ako kresťania sme povolaní k čestnosti v ekonomickej sfére aj napriek výhovorkám typu „všetci kradnú“, „všade klamú“, „len si trochu prilepším“ či „s poctivosťou ďaleko nezájdeš“. Aj v ekonomickej sfére je potrebné utvárať nezištné vzťahy, ktoré sú zároveň dôkazom našej férovosti, nesebeckosti a vernosti Bohu.
„Ak sa zisk stane výlučným cieľom, ak nie je správne dosiahnutý a nemá za posledný cieľ spoločné dobro, hrozí nebezpečenstvo, že zničí bohatstvo a vytvorí chudobu.“ (Benedikt XVI.: Caritas in Veritate, 21)
„...ekonomický, sociálny a politický rozvoj, ak chce byť autenticky humánny, potrebuje, aby sa vytvoril priestor na princíp nezištnosti ako výrazu bratstva.“ (34)
„Bez vnútorných foriem solidarity a vzájomnej dôvery trh nemôže plne vykonávať svoju ekonomickú funkciu. Dnes sa vytratila práve táto dôvera a strata dôvery je skutočne vážna strata.“ (35)
„...v obchodných vzťahoch môže a má mať v normálnej ekonomickej činnosti svoje miesto aj princíp nezištnosti a logika daru...“ (36)
Ak by sa zodpovedne aplikovalo dnešné evanjelium v čo najširšom merítku, ustúpila by korupcia na úradoch, prestal by prekvitať čierny trh, umenšila by sa nenávisť medzi bohatými a chudobnými, robotníkom by nechýbala zaslúžená mzda,... otvorila by sa cesty k zdravšej ekonomike a lepším medziľudským vzťahom.

ilustračné foto: internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára