„Keby niekto z mŕtvych vstal“ (Lk 16,31) a vyrozprával by nám, čo videl za bránou smrti, uverili by sme a zmenili svoj život? Abrahám v Ježišovom obraze o posmrtnom živote tvrdí, že nie, že kto nepočúva „Mojžiša a Prorokov“, neprijme ani posolstvo zmŕtvychvstalého. Kresťanstvo postavené na pevnom pilieri Ježišovho vzkriesenia sa usiluje o oboje – ostať verným Písmu a žiť zo svedectva Zmŕtvychvstalého. Ježiš sa spoza konečnej brány vrátil, ba čo viac, on už počas svojho pozemského života o „neviditeľnom“ svete vedel a zvestoval nám to, čo „videl u Otca“ (Jn 8,38). Dnes sa už nemôžeme vyhovárať na ono „keby“, ktorým operuje boháč v pekle v záujme o záchranu svojich príbuzných.
Súčasná literatúra je čím ďalej bohatšia na príbehy ľudí, ktorí „vstali z mŕtvych“ – prežili klinickú smrť. Skúsenosti tohto druhu dostali názov „zážitky blízke smrti“ (near death experience – NDE). Vo svete existuje mnoho inštitútov, ktoré sa zaoberajú výpoveďami ľudí, ktorí boli vyhlásení za mŕtvych, a predsa ožili. Jeden z najslávnejších príbehov rozpráva Dr. George Ritchie (včera by mal 87. narodeniny, druhýkrát a bez návratu zomrel v roku 2007). V roku 1943, keď sa prihlásil do americkej armády, zomrel prvý raz na zápal pľúc. Lekár ho dvakrát vyhlásil za mŕtveho, avšak ešte mu vstrekol adrenalínovú injekciu priamo do srdca a ono sa po deviatich minútach opäť rozbúšilo. A Dr. Ritchie priniesol podivuhodné rozprávanie:
Opustil svoje telo a vidí ho ležať na posteli. Vyjde na chodbu a ozve sa k protiidúcemu vojakovi, lenže ten nereaguje a prejdú cez seba. Zrazu sa ocitne vo vzduchu, ako letí do mesta Richmond. Sám nechápe, ako získal tieto schopnosti. V Richmonde pozoruje, že jeho telo je transparentné, nie pevné. Vráti sa naspäť a v márnici nájde svoje mŕtve telo. Zrazu sa miestnosť rozžiari jasným svetlom a George ako na filmovom páse v sekunde pozoruje celý svoj život. Postava Ježiša sa ho opýta: „Ako si žil?“ Uvedomuje si, že Ježiš ho nesúdi, že on sám sa súdi. Ježiš ho následne sprevádza po posmrtných dimenziách. Najprv ho zavedie do továrne k robotníkom, kde vidí ducha mŕtvej ženy, ako sa zúfalo snaží od jedného z nich získať cigaretu. Ale robotníci nemajú potuchy o jej prítomnosti. Táto žena zomrela v ťažkej závislosti na cigaretách. Potom George vidí ducha chlapca, ktorý kráča za žijúcim dievčaťom a prosí o odpustenie, ale dievča nereaguje. Ježiš mu vysvetľuje, že tento chlapec spáchal samovraždu a musí niesť dôsledky svojich činov. Na to sa ocitnú v bare, kde sa nachádza mnoho podnapitých námorníkov. Medzi nimi duchovia sa snažia získať alkohol alebo zabrániť v pití. Sú to duchovia alkoholikov. Ježiš Georga zoberie do ďalšej dimenzie, kde sú duchovia uzamknutí v pästiarskom súboji a snažia sa navzájom si ubližovať. Nadávajú. Niektorí sa márne usilujú dosiahnuť od druhých sexuálne uspokojenie. Iní sa hádajú o náboženských a politických témach a pokúšajú sa zabiť tých, ktorí s nimi nesúhlasia. Uvedomuje si, že vidí peklo. Sú tam duchovia uväznení v svojich pozemských túžbach, ktoré nemožno uspokojiť. Nakoniec sa George dostane do vzdialeného žiarivého mesta, ktoré mu pripomína Nebeský Jeruzalem z Knihy zjavenia apoštola Jána. Tam je centrálnym životným záujmom láska. Uvedomuje si, že nazerá do neba, len mu nie je dovolené vstúpiť. Ježiš mu ešte ukáže budúcnosť zeme a potom ho vráti do pozemského tela.
„Smrť nie je nič viac než brána – niečo, cez čo prejdete,“ konštatuje Dr. Ritchie. Práve jeho svedectvo o dvadsaťdva rokov neskôr zaujalo študenta Raymonda A. Moodyho, ktorý sa zážitkom blízkym smrti začal venovať systematicky a v roku 1975 mu vyšla priekopnícka kniha Život po živote.
Zaiste, svedectvá tohto druhu nemožno považovať za presný opis druhého sveta. Medzi veriacimi je populárna kniha Stála som pri bráne neba a pekla od Glorie Polo a video Záblesk večnosti Iana McCormacka. Treba pripomenúť, že Boh predsa len „prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (1 Tim 6,16). Na pováženie však je, že mnohí, ktorí veria v Boha a usilujú sa o poctivý život, sa týmito výpoveďami nechávajú motivovať k ešte lepšiemu životu, kým ľudia ľahostajní k Písmu i k viere zostávajú ľahostajní aj k týmto svedectvám. „Neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ A práve ľahostajnosť je dnešná Ježišova výčitka. Boháč sa neocitá v pekle kvôli bohatstvu, ale kvôli nevšímaniu si žobráka a jeho potrieb. Jeho súrodenci dopadnú podobne, ak zostanú apatickí k Písmu.
Čo pohne ľahostajným človekom, teda tým, ktorým doteraz nepohlo nič?
foto: internet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára