Pracovať, no neotročiť

23. január 2011: Tretia nedeľa v Cezročnom období

Keď raz Ježiš prechádzal cez Sídlisko Sekčov, videl dvoch bratov, Šimona, ktorého prezývali Simo, a jeho brata Ondreja, ako zapínajú počítače, aby si zahrali obľúbenú bojovú hru. Chcel im povedať „poďte za mnou“, lenže nevedel ako má pokračovať – „urobím z vás zabijakov ľudí?“ alebo „urobím z vás expertov, ktorí naučia celý Prešov sedieť denne sedem hodín za počítačom?“ alebo „urobím z vás riaditeľov podniku, ktorý bude zamestnávať najväčších lenivcov mesta?“. Nechal ich tak, oni si dali na uši slúchadlá a začali biť do klávesníc.

Ako šiel ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba a Jána, ako lietajú krížom-krážom po všetkých uličkách mesta na svojich drahých autách, pretože pracujú vo firme svojho otca a strašne veľa toho musia denne vybaviť, zariadiť a dohodnúť, aby rodinný mesačný príjem stále stúpal. Aj ich chcel Ježiš povolať, ale zľakol sa – to by aj ohlasovanie Božieho kráľovstva premenili na stresujúce vybavovačky a workoholickú posadnutosť rýchlym ziskom? Čo ak by mu povedali, že má trochu počkať, ešte potrebujú obtelefonovať zopár klientov a vypísať niekoľko faktúr? Aj ich zanechal a šiel ďalej sám.

Prví učeníci, ktorých si Ježiš vyberá na brehu Galilejského mora, neboli lenivci. Prvá informácia o budúcich apoštoloch – pilieroch Cirkvi – znie, že sú to mužovia pracovití. Na druhej strane, nestali sa otrokmi svojho rybárčenia, pretože neostávajú nevšímaví na Ježišovo volanie, neodbijú ho slovami „neotravuj nás, máme toho veľa, nestíhame“. Práve naopak, „hneď zanechali siete“, „loďku i svojho otca a šli za ním“ (Mt 1, 22.25). Dobrý Ježišov nasledovník je ten, kto poctivo pracuje v zamestnaní, ktoré ho živí, no nedovolí, aby mu prerástlo cez hlavu. Uvedomuje si, že je tu niečo a niekto viac než práca a kvôli nemu je ochotný prácu dokonca zanechať.

Ježiš sa od začiatku verejného pôsobenia takisto ukazuje ako ten, ktorý nezaháľa. Opustil Nazaret a presťahoval sa do Kafarnauma, ktorý slúži ako východiskový bod jeho „misijných“ púti do okolitých miest a dedín, aby sa opäť vracal „do svojho mesta“ (9,1). Kafarnaum bol omnoho rušnejší než Nazaret – prímorské mestá boli viac obývané, cestovný a obchodný ruch do nich priviedol viac ľudí. Neďaleko prechádzala medzinárodná cesta Via Maris, po ktorej prechádzali obchodníci zo sýrskeho Damšku až po Egypt. Preto za Ježišovým premiestnením sa treba vidieť jeho úmysel zasiahnuť širšie publikum (The New Jerome Biblical Commentary, 165,27). Neuspokojil sa s nejakou malou, pokojnou „farnosťou“ na vidieku! V trojuholníku medzi mestami Kafarnaum, Betsaida a Korozain urobil množstvo zázrakov, no ľudia predsa ostali zatrpknutí a nekonali pokánie, čo im neskôr vyčíta (11,20n.). Ježiš sám opúšťa rodinu, sám „pracuje“ na Božom kráľovstve a k tomu istému pozýva rybárov.

Na základnej škole sme mali predmet pracovné vyučovanie. Chodievali sme vonku, kde sme vykonávali rôzne činnosti – v zime odpratávali sneh, na jar zasievali semienka na poli, v jeseni sme orezávali stromy alebo hrabali lístie. Ako šikovní žiaci sme sa sem-tam aj flákali, čo náš učiteľ nemal rád. Raz sme ho chceli potešiť a ukázať mu, ako vieme makať. Česali sme hrabľami lístie ostošesť a odvážali plné fúriky, až sme sa zapotili. Pyšní na seba i na svoje dielo sme mu zvestovali, keď nás prišiel skontrolovať: „Pozrite, pán učiteľ, pod týmito stromami sme pohrabali dvakrát, niektoré miesta až trikrát!“ On len nespokojne odpovedal: „Hm. Stačilo by raz a poriadne... Menej by ste sa narobili a skôr by ste skončili.“

Nechajme sa inšpirovať usilovnými rybármi i Ježišom. Nebuďme leniví v zamestnaní ani v štúdiu, ale nech nás práca nepohltí. Pokúsme sa odbúrať tie činnosti, ktoré sú zbytočné, aby sme našli čas pre tie, ktoré sú dôležité – „pracujte na svojej spáse“ (Flp 2,12).

ilustračné foto: internet