23. apríla 2011

Zachvej sa pred tvárou Pánovou

Veľká Noc 2011

Zem, ktorá sa zatriasla v Japonsku, zároveň spôsobila otrasenie viery mnohých. Prírodné katastrofy a utrpenie nevinných kladú pred človeka otázky: Kde je Boh? Prečo to dopúšťa? Páter Raniero Cantalamessa zakončil svoju veľkopiatkovú homíliu práve zmienkou o zemetrasení.

Zem sa chvela aj počas obrovských skutkoch Božích v dejinách vyvoleného ľudu. „Keď Izrael vyšiel z Egypta,... More to videlo a zutekalo,... vrchy poskakovali ako barance, pahorky ako jahňatá,“ opisuje autor 114. žalmu a s údivom sa pýta: „Čo ti je, more, že utekáš, a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? Vrchy, prečo poskakujete ako barance a vy, pahorky, ako jahňatá?“ Vyslobodenie z egyptského otroctva, prechod cez Červené more a putovanie púšťou do zasľúbenej zeme bolo sprevádzané prírodnými úkazmi. Aj takto Boh prejavuje svoju moc. Hoci mame tendenciu pripisovať živelné katastrofy Božiemu hnevu, biblická história ponúka opačný pohľad. Sprevádzajú tie Božie zásahy, ktoré sú nanajvýš v prospech človeka – keď nie je trestaný, ale vyslobodzovaný a vykúpený.

V bohatej liturgii slova na Veľkonočnú vigíliu nachádzame Izaiášovo proroctvo o budúcnosti a potomstve Pánovho služobníka: „Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť, no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba, moja zmluva pokoja sa neotrasie, hovorí Pán, ktorý sa zmilúva nad tebou.“ (54,10) Nesmieme zabudnúť na toto uistenie pri čítaní textov Apokalypsy – textov, ktoré človeku naháňajú strach a azda i túto Veľkú noc primäli mnohých k svätej spovedi: „A nastali blesky, burácanie, hrmenie a veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi – také veľké bolo zemetrasenie.“ (16,18) Ej evanjelisti píšu a eschatologických časoch podobne: „...povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. Ale to všetko bude len začiatok útrap.“ (Mt 24,7) Pri pozorovaní situácie v krajine vychádzajúceho slnka či v iných krajinách v priebehu posledných rokov veriacemu človekovi len sotva neprídu na myseľ tieto slová.

Pápežský kazateľ pripomína ešte dve dôležité biblické zemetrasenia. Jedno sa udialo vo chvíli Ježišovej smrti: „Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: On bol naozaj Boží Syn.“ (Mt 27,54) Avšak, druhé, ešte väčšie, sa odohralo „na úsvite prvého dňa v týždni“ (v.63): „V tom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň.“ (28,2) „Takto to bude vždy. Za každým zemetrasením, ktoré prináša smrť, bude nasledovať zemetrasenie vzkriesenia a života,“ uzatvára Raniero Cantalamessa.

I keď sa u nás zem netrasie, nech sa zachveje naše srdce. Popretriasajme aj naše hodnoty a životné smerovania, zhoďme zo seba špinu a zlé zvyky. Kým sa tak nestane, chabá je naša viera v Ukrižovaného a Zmŕtvychvstalého. Svätý Augustín v komentári k spomínanému 114. žalmu píše, že zem sa triasla, ale potom zostala pokojná. Boh ňou zatriasol, aby ešte silnejšie upevnil jej miesto vo svojom náručí. 

foto: internet

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára