„Čo ak by som na niekoho zabudol? Čo by mi Boh povedal?“ povie si nahlas Ítý a vyskočí z dverí ako nadrozmerná blcha a preletí ponad mravenisko ľudských hláv až za posledného, vzdialeného na stovky kilometrov. Začne putovať prázdnymi púšťami, prázdnymi lesmi a prázdnymi mestami. Ani živú dušu nenájde na Times Square v New Yorku, ani Eifelovku neobdivuje žiaden turista, tisícové továrne na automobily mlčia, linky sú zastavené, vyľudnené banky a supermarkety sa tentoraz nepokúša nikto vylúpiť. Nebojí sa nahliadnuť ani do domácností (vie otvoriť hocaké dvere). V chladničkách sa kazí staré jedlo, v žiadnej spálni sa nikto nebozkáva ani neháda, dokonca ani pod posteľou či v tajných skrýšach na pôjdoch a v pivniciach sa mu nepodarí objaviť hoc len jediného zábudlivca.
Keď mu jeho mozgový počítač vyhodnotí, že skontroloval už 99,9 percent zemského povrchu, rozhodne sa pre návrat k ohrozenému ľudskému pokoleniu. Lenže Ítý má vynikajúci sluch, lepší než zrak. Začuje vrčanie motora. Znie veľmi jemne, prichádza ani nie zďaleka, ani nie zblízka. Vydá sa jeho smerom ako stopársky pes vedený svojím ňuchom. Oči si ide vypúliť, keď v zabudnutom stredozemí, medzi pestrofarebnými lesmi a sivými mestami, objaví malý kopec posiaty dokonalou zelenou trávou a tú trávu pokojne kosí hlučnou naftovou kosačkou posledný pozemšťan a na tom kopci stojí suchý starý strom bez jediného lístka či kvetu či kúsku ovocia.
Priskočí k nemu a on sa nevystraší. Vlastne, nie je isté, či to je on či ona, či mladý či starý, či zdravý alebo chorý. Otázka je jediná: Prečo sa tento človiečik takisto netlačí do kozmickej lode?
„Dobrý deň,“ začne Ítý zdvorilo.
„Dobrý.“
„Čo tu robíte?“
„Kosím trávu.“
„Vy sa nechcete zachrániť?!“
„Hm.“ Ítý nedokáže rozoznať, či ide o citoslovce súhlasu alebo záporu.
„Čoskoro začnem s nastupovaním na palubu, mali by ste sa poponáhľať k mojej lodi.“
„Ja ta nejdem,“ pokračuje pokojne kosec a vypne svoj hlučný stroj. „Ítý, pozri sa na tento kopec,“ (prečo všetci ľudia Ítýmu automaticky tykajú?) „a na ten vyschnutý strom uprostred. Pripomínajú mi iný vŕšok, volá sa Golgota, na ktorom bol vztýčený drevený kríž, na ktorom dokonal Ježiš. A on hovorieval také veci, že priateľ položí život za svojich priateľov alebo milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás a mnohé ďalšie. A ja jeho slová beriem vážne! Ako by som potom mohol spokojne sedieť v tvojom kozmickom korábe s myšlienkou, že zaberám miesto niekoho iného, že niekto iný, kto si to viac zaslúži, musí ostať na Zemi a je odsúdený na záhubu. Odprevadil som celú svoju rodinu, susedov i kamarátov. Ale ja ostávam tu. Nech majú ostatní väčšiu šancu na záchranu...“
Ítý preglgne a z jedného z jeho obrovských očí vypadne slza. Napadne mu, že prevezie celé ľudstvo na novú planétu a potom sa vráti naspäť k tomuto pozemšťankovi a do konca života budú spoločne kosiť trávu a hľadieť na zoschnutý strom uprostred. Zdrapí ho do svojich dlhokánskych rúk a unesie k mase všetkých ľudí, prederie sa dovnútra korábu a posadí prvého pasažiera na čestné miesto. Potom otvorí malé dvierka a po jednom začne vyberať ďalších.
Koho áno a koho nie?
ilustračné foto: internet
Fajnééé....
OdpovedaťOdstrániťPokračuj!
Boží Ítý... alebo vychodňarsky Malý princ...