Pred dvoma týždňami sme v televízii videli zábery z ukrajinského parlamentu počas búrlivého schvaľovania istej ukrajinsko-ruskej zmluvy. Lietali vajíčka, dáždniky slúžili ako obrana, poslanci sa boxovali a štverali sa na stoličky a stoly, vybuchlo aj niekoľko dymovníc.
V prvotnej cirkvi v Antiochii takisto vznikol spor „a nie malá hádka“ medzi Pavlom, Barnabášom a „niektorými z Judey“. Otázka: Ak sa pohan chce stať kresťanom, má sa najprv stať Židom? Pavol a spoločníci odišli po odpoveď do Jeruzalema k Petrovi a apoštolom. Aj tam „nastala veľká hádka“. Peter a Jakub konflikt utíšili ráznou rečou. Rozuzlenie: Nie je nutné, aby sa pohania dávali najprv obrezať a úzkostlivo zachovávali Mojžišov zákon. Pre spásu je potrebné, aby sa dali pokrstiť a aby verili v Ježiša Krista. Jakubov zmierujúci návrh, aby kresťania obrátení z pohanstva aspoň v niečom brali ohľad na židokresťanov a vyhýbali sa tomu, čo ich najviac pohoršuje, sa dostal aj do listu apoštolov adresovanému antiochijskej cirkvi. „Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného...“ – písalo sa v liste, čo potvrdzuje, že rozhodnutie bolo dôsledkom spoločného rokovania vo viere vo vedenie Duchom Svätým.
Bolo by príliš domýšľavé, ak by sme v týchto zmienkach o konfliktoch v prvotnej cirkvi chceli vidieť zákerné intrigy a nenávistné boje. Na druhej strane, predsa nám odhaľujú, že na prvú generáciu kresťanov sa nemáme dívať príliš „ružovými okuliarmi“. Aj vtedy vznikali pálčivé problémy, ktorých riešenie nebolo samozrejmé a vyžiadalo si konfrontáciu, ba odvážnu vzburu. Ježiš to naznačuje u Matúša, keď akoby protirečil svojim dnešným evanjeliovým slovám o darovaní pokoja: „Nemyslíte si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč...“ Pretože niekedy je potrebné dostať sa „do sporu a nie malej hádky“, aj postaviť „syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre“, ak to je cesta, ako spoznávať a uskutočňovať Boží plán. Takto sa hádka môže stať požehnaním pre hádajúcich sa.
Pravidlá pre požehnanú hádku:
- Hádam sa, ak mám na to vážny dôvod. (Nezmyselné a zbytočné zvady vznikajú náhle, na základe malicherností. Ich spúšťačom sú nízke neovládané pudy, ľudia nimi často len ventilujú vnútorné napätie. Hádky, ktoré sú naozaj potrebné, treba skôr vyvolať „umelo“.)
- Hádam sa s úctou voči druhému. (Priebeh nie je nenávistný, vzájomne sa urážajúci.)
- Hádam sa, aby som našiel pokoj. (Škriepka nie je cieľ, ale prostriedok.)
- Hádam sa pravdivo. (Usilujem o úprimnosť, som ochotný prijať nové nepríjemné argumenty, sledujem spoločné dobro, nielen egocentrické úmysly.)
- Hádam sa s Duchom Svätým. (Vtedy mám istotu, že vyhrám!)
ilustračné foto: internet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára