„Ale ja neverím preto, že viera je k niečomu dobrá, ale jednoducho preto, lebo som presvedčený, že to, čomu verím, je pravda. Odmietam rozprávať o viere ako obchodník vychvaľujúci výhody kúpy vecí, ktoré ponúka.“ Takto sa vyznáva Tomáš Halík vo svoje minuloročnej knihe. „Možno by bez viery... bol naopak môj život v mnohom ľahší, jednoduchší, nekomplikovanejší a atraktívnejší...“
Keby sme týmto „halíkovským sitom“ preosiali nedávne evanjelizačné produkty, ako je knižný bestseller Chatrč či film Vzoprieť sa obrom a ďalšie, neostalo by nám veľa toho, čo prináša reklamu na kresťanskú vieru preto, že jej obsahom je pravda. Obmedzili sa na zdôvodnenie: ver, lebo je to prospešné. Ver a podarí sa ti vymotať sa z problémov. Ver a nájdeš pokoj odpustenia. Ver a dosiahneš úspech vo vzťahoch i v kariére. Ver a opäť sa budeš tešiť zo života. Viera je takto predstavovaná len ako prostriedok k realizovaniu svojich túžob a plánov. Ale ona „sama barličkou
Boh je pravda, viera v Boha je viera v pravdu, kresťanstvo je žitie tejto pravdy. Preto je presvedčený, že „náboženstvo, ktorému verí, je pravdivé.“ No zároveň priznáva, že „je schopný povedať úprimné verím
Po prečítaní knihy sotvakto radostne vykríkne „Konečne mám nádej!“. Skôr si uvedomí, že jeho doterajšie nádeje i pochybnosti možno opäť spochybňovať a obhajovať, a v poctivom hľadaní sa vždy ukážu ako nedostatočné. A azda tu je miesto pre odkrytie „mojej nádeje“, tak ako kniha predstavuje svedectvo o (kresťanskej) nádeji jej autora. Nádeji, ktorá je u človeka priestorom pre Boha a to o Bohu, svete a sebe, čomu rozum nerozumie a viera sa bráni.
foto: halik.cz
V niektorých bodoch je vidno, že jeho inšpiráciou boli aj encykliky emeritného pápeža Benedikta XVI.
OdpovedaťOdstrániťProfesor Halík patrí jednoznačne k ľuďom, ktorý nás nútia uvažovať o otázkach, ktorých odpoveď sme mysleli, že poznáme. Sám o sebe hovorí ako o skeptikovi. Je jedným z mála vnútorne slobodných ľudí v dnešnom svete