Gibsonov nekresťanský Kristus V.

Teraz sa posaďme do kina a spoznajme Gibsonovho nadčloveka. Diváci si pozrú Umučenie Krista a počas záverečných titulkov dostanú dotazník, ktorý sa bude vyzvedať na profil hlavného hrdinu. Bude obsahovať otázky typu: Čím sa Ježiš odlišuje od obyčajného človeka? Ktoré jeho črty či schopnosti to dokazujú? Prečo je niekým viac? Či budú mať respondenti na výber z naformulovaných možností alebo budú odkázaní na vlastnú slovnú zásobu, ich odpovede sa dajú logicky predpokladať. Všetci sa zhodnú na tvrdení, že Ježiš je neobyčajný človek. Nejednota však vznikne v obhajobe tohto tvrdenia. Nikto nespomenie biblické zázraky ako napríklad utíšenie búrky na mori, rozmnoženie chlebov a rýb, rôzne uzdravenia telesne i duševne chorých. Vo filme totiž o nich niet ani zmienky, len Malchusovo odťaté ucho Ježiš prilepí naspäť k hlave. Azda sa nájde malinké percento tých, ktorí za dôkaz jeho božskej identity príjmu poslednú scénu ukazujúcu hladké telo Ježiša (zadok) bez známok po mučení jedine s ranou po klinci v dlani. No väčšina bude popisovať to, o čom väčšina filmu bola. Umučenie takejto intenzity bežný človek neprežije – Ježiš je boh, lebo to prežil! He must be god. He survived that.

Z Ježiša sa stal superhrdina hollywoodskej kinematografie. Zaradil sa medzi hviezdy neporaziteľné na plátne a nesmrteľné v mysliach obdivovateľov, ako sú policajt John McCain (Bruce Willis v Smrtonostnej pasci), vojak John Rambo (Sylvester Stallone) či dokonca robot z budúcnosti (Arnold Schwartzenegger v Terminátorovi). Kristovo umučenie je zámerne také grafické, aby nás uistilo, že žiaden z jeho slávnych kolegov by ho nezvládol. Johna McCaina by pochovali už počas bičovania, nezničiteľný Rambo by odkväcol po ňom a Terminátor by sa nepozviechal spod kríža. Len Ježiš to prežil, a keby bolo potrebné visieť na kríži aj týždeň, vydržal by...

Prvý to naznačuje verš z 2700 rokov starého Izaiášovho proroctva o Pánovom služobníkovi citovaný v úvode: „Bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti; jeho ranami sme uzdravení.“ Diabol počas Ježišovej agónie v záhrade predstavuje hlavnú ideu konkrétnejšie: „Ty naozaj veríš, že jeden človek môže uniesť celé bremeno hriechu? Hovorím ti, žiaden človek nedokáže niesť toto bremeno. Je príliš ťažké. Záchrana ich duší je pridrahá. Nikto. Nikdy. Nie. Nikdy.“ Ježiš reaguje modlitbou: „Otče, tebe je všetko možné...“ Diabol nechápe: „Kto je tvoj otec? Kto si ty?“ A ťažoba atmosféry filmu minútu za minútou chce ukázať, že jeho otec je Boh, a preto aj on je Bohom. Od chvíle zajatia sa z neho stáva fackovací panák. Po prvom súdnom vyjednávaní je Ježišovi udelený trest bičovaním. Na nádvorí za účasti kňazov, matky i anonymných pozorovateľov rímski vojaci roztočia svoj sadistický kolotoč. Najprv ho bijú palicami po chrbte. Počas počítania dvakrát zaznie fortius, teda „silnejšie“. Zastavia sa po tridsiatom druhom údere. Každé oko hľadí na trasúceho sa skrvaveného Ježiša, ktorý sa pozviecha a neisto sa postaví. Nasleduje híkanie zvýraznené triumfálnou hudbou. Reakcie katov v latinčine hovoria za všetko: Credere non possum. Resistencia sua incredibilis est... Podtitulky vtedy divák márne čaká, stojí za to načrieť do prekladového slovníka: „Nemôžem tomu uveriť. Jeho odolnosť je neuveriteľná... Páči sa ti to tvrdo, všakže?... Ukáž nám, čo máš rád?... Toto ti môže urobiť dobre. Skús to. Skús.“ A kat ukazuje svojej obeti zväzok kožených bičov s kovovým ostrím na konci. Po päťdesiatich úderoch trhajúcich kožu nielen z chrbta ale aj z brucha sa doráňané telo už nepozbiera, musia ho odtiahnuť. Keď sa v cele posadí, nasadia mu korunu z tŕnia a nezabudnú si udrieť. Po kontroverznom odsúdení na smrť mu prinášajú nadrozmerný kríž. Ježiš ho objíma, čo vzbudzuje nepochopenie, no ešte väčší údiv spôsobuje jeho schopnosť niesť ho. Kríž je vlečený jeho vyziabnutým telom, ktoré akoby bolo vlečené silou pochádzajúcou odinakiaľ. Nevyhne sa pádom – najprv na drevené brvná, potom pod ne, energiu mu dodá matka, pomôže Šimon, zosype sa dolu schodmi, Veronika ho poutiera, spadne na chrbát... A vždy sa postaví, aj v cieli, kde padne zvlášť tvrdo. Vykĺbenie ramena a otočenie tvárou k zemi počas pribíjania klincov bolesť stupňuje do krajnosti. Jeho vztýčenie do výšky je zázrak – Ježiš do dokázal, došiel až sem, neodpadol, nevysilil sa, nerezignoval. Uniesol to preťažké bremeno hriechu a vyvrátil tvrdenie diabla, ktorý teraz zúfalým výkrikom (pri ktorom Mel Gibson takmer prišiel o hlasivky) zakúša porážku.

Rovnako ako Evanjelium podľa Marka (a ďalšie novozákonné spisy) aj Umučenie Krista nás chce presvedčiť, že Ježiš je Boh. Rozhodujúcim argumentom je znázornenie jeho telesného utrpenia, ktoré by nebol schopný zniesť žiadny iný človek. Maximálny rozsah prežitej fyzickej bolesti je dôkazom jeho božstva a cenou za vykúpenie ľudstva z hriechu. A práve toto poňatie Krista je nekresťanské.

foto: internet