Druhá šanca pre seba

7. január 2010: 5. nedeľa v Cezročnom období C

Otec rodiny pre ekonomickú krízu stratil prácu. Takmer tridsať rokov chodil ráno peši desať minút do zamestnania a popoludní o štvrtej bol doma. Teraz má po päťdesiatke, do dôchodku ešte ďaleko, ale ako a kde nájsť novú robotu? Ako si v tomto veku zvyknúť na prípadné denné cestovanie do blízkeho mestečka, do iného prostredia, do iného kolektívu a k inej činnosti? „Mám vôbec na to? Nie som už pristarý?“ Existuje pre neho druhá šanca?

U protagonistov dnešných čítaní nastáva nový začiatok. Izaiáš má asi 30 rokov a na Pánovu výzvu odpovedá: „Hľa tu som. Pošli mňa.“ Pavol spomína, že „prenasledoval Božiu cirkev“, ale aj jemu sa Pán zjavil ako „poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu“ a on sa stal „najmenší z apoštolov“. Približne 40-45 ročný muž sa zmenil z násilného protivníka na horlivého misionára. Ježiš unavených rybárov nanovo po neúspešnej noci posiela na more, no tento druhý (a úspešný!) pokus len naznačuje druhý začiatok vo výkone rybárskeho povolania – „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí“. „...opustili všetko a išli za ním.“ Ich život sa stal náročnejším než doposiaľ.

Životné zvraty v ľudských osudoch patria k Božím plánom. Ak je ich súčasťou odhodlanie človeka k horlivejšiemu plneniu Božej vôle, potom táto druhá časť života je omnoho významnejšia než tá prvá. Zúfanie, lenivosť, vyhováranie sa by boli zbabelou reakciou. Každá zmena prijatá pozitívne ako výzva môže tak poslúžiť v prospech človeka. Nie proti nemu, ale pre neho.

Svetoznámy psychiater Viktor Frankl rozlišuje u človeka dve dimenzie: horizontálnu, ktorá smeruje od neúspechu k úspechu; a vertikálnu, ktorá sa pohybuje medzi naplnením a beznádejou. Homo sapiens sleduje len jeden cieľ – dosiahnuť úspech, zlyhanie sa nepripúšťa. Ale človek je aj homo patiens túžiaci po vnútornom naplnení, ktorého negatívnym protipólom je zúfalstvo. Trik je v tom, že kariérny úspech automatický neznamená duševnú spokojnosť. Skúsenosť dokazuje aj pravý opak. Úspech a sláva vedia splodiť beznádej. Na druhej strane, krach má neraz za následok zmobilizovanie vnútorného ľudského potenciálu. Človek práve na dne objaví zmysel a z neho potom vzíde vytúžené šťastie.

Strata zamestnania, ale aj iné životné otrasy, sa môžu stať novou príležitosťou. Môžeme uviaznuť v zatrpknutosti a márne snívať o pohodlnejšej robote a objemnejšej výplate. Po toľkých rokoch poctivej práce by si to mnohí zaslúžili! No keď vo franklovskej horizontálnej dimenzii prežívam neúspech, je mojou nádejou vertikálna os. Tu môžem vystúpiť vyššie k vlastnému naplneniu. Tu sa môžem viac zblížiť s Bohom. Tu – kde ma možno každý odpisuje – mi Boh dáva druhú šancu a potrebujem si ju dať aj ja sám. „Tu som, pošli mňa.“