Pápež Ján Pavol II. videl Umučenie necelé tri mesiace pred premiérou v spoločnosti svojho osobného sekretára arcibiskupa Stanislava Dziwisza v súkromí svojho apartmánu. V pondelok 8. 12. 2003 sa Monsignor Dziwisz stretol s koproducetom filmu Stephenom McEveetym a asistentom réžie Janom Michelinim a ich príbuznými. Rozhovor prebiehal prevažne v angličtine a Talian Michelini robil tlmočníka medzi poľským biskupom a americkým filmárom. Z tejto debaty vzišiel výrok pripisovaný ústam Svätého Otca po zhliadnutí filmu: It is as it was. ("Bolo to presne takto.") Nadšenci sa hneď chytili a spustili salvu oslavných chorálov na hlavu Katolíckej cirkvi i na samotný film, ktorý touto kratučkou vetou akoby dostal cirkevné schválenie. Zo strany Vatikánu začali zaznievať opatrnejšie reakcie, za ktorými dal bodku až 22. januára 2004 pápežský hovorca Dr. Joaquin Navarro-Valls v oficiálnom vyhlásení: „Film je kinematografickou transpozíciou historickej udalosti umučenia Ježiša Krista podľa záznamov evanjelií. Je všeobecným zvykom Svätého Otca verejne nevyjadrovať svoje názory o umeleckých dielach, názory, ktoré sú vždy otvorené odlišným estetickým hodnoteniam.“ Aj arcibiskup Dziwisz neskôr potvrdil, že pápež „nikomu nedal žiadne vyhlásenie.“
Zainteresovaní novinári postupne rezignovali nad zisťovaním, či to pápež povedal alebo nie, a ak áno, či to bolo mienené ako posolstvo pre všetkých alebo išlo len o privátne hodnotenie, ktoré nikdy nemalo opustiť vatikánske múry. Závažnejšia otázka však znie, či tvrdenie „bolo to presne takto“ vo svojom najprísnejšom význame má svoju platnosť, bez ohľadu na to, od koho pochádza. Čo bolo presne takto? Celých tých posledných dvanásť hodín Ježišovho pozemského života vtlačených do 127 minút umeleckého kúsku? Takto rozprával Ježiš v Getsemanskej záhrade s pokušiteľom? Takto sa vyžívali vojaci pri bičovaní? Pribehla k nemu matka, keď niesol kríž? Dohnali Judáša k obeseniu deti s diabolskými tvárami? Priletel krkavec, aby zločincovi na kríži vyďobol oko? Ak tieto a podobné hádanky chceme hodnoverne rozriešiť, musíme jednotlivé scény konfrontovať so samotnou skutočnosťou. K tej žiaľ nemáme prístup. Je nám vzdialená bezmála 2000 rokov. Nemôžeme nazrieť do televízneho archívu a vyhľadať večerné správy z prvého Veľkého piatku v dejinách. Jedinou možnosťou je oprieť sa o pramene, ktoré sa najviac približujú práve takýmto správam.
pozri napr.: Opinion Journal, Catholic News, National Catholic Reporter
foto: www.allmoviephoto.com
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára