21. február 2010: 1. pôstna nedeľaLk 4,1-13Pri aplikácii čítania o Ježišových pokušeniach sa zvyčajne staviame do pozície pokúšaných. Dnes sa postavme na opačnú stranu. Uvažujme, kedy a ako sa z nás stáva Ježišov protivník na púšti.
Apoštol Peter to zažil. Po Ježišovej prvej predpovedi vlastného umučenia a smrti si ho „vzal nabok a začal mu dohovárať“. Vyslúžil si prísnu odpoveď: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Apoštol ešte nerozumie Ježišovmu poslaniu, ktoré má vyústiť v mučeníckom ukrižovaní a vzkriesení. Jeho predstava Mesiáša je odlišná, preto Ježišovi povie „To sa ti nesmie stať“. Pokušiteľ prehovorí ústami Petra a Ježiš zareaguje ostrejšie než voči samému Satanovi na púšti.
Izraeliti na púšti „sa vadili a pokúšali Pána“, keď nemali vodu na pitie. Pokúšanie bolo testom pravosti Boha. „Je teda Pán medzi nami alebo nie?“ pýtali sa. Ak vodu dá, prejde skúškou a dokáže, že nie nadarmo odišli z Egypta, že kvôli nemu sa oplatilo. Boh prostredníctvom Mojžiša robí zázrak. Zo skaly vytryskne voda a miesto je nazvané Massa a Meríba („pokúšanie“ a „hádanie“). Boh „je odskúšaný, ako sa odskúšava tovar“. (Benedikt XVI.) Avšak všetci, ktorí videli Božie znamenia na púšti, a predsa ho takto pokúšali, „neuvidia krajinu“, ktorú Pán sľúbil ich otcom.
Pokúšanie Boha tak znamená netrpezlivosť človeka s ním. Žiadam, aby urobil niečo v mojej chvíli a mojím spôsobom, a on beztak urobí to isté (ba omnoho väčšie!) v jeho chvíli a jeho spôsobom.
Ježiš nepremení kameň na požiadanie, ale neskôr rozmnoží chleby pre tisíce a eucharistickou obetou bude sýtiť milióny. Nezískava všetky kráľovstva sveta zákonmi svetskými (po čom spočiatku túži aj Peter), ale ustanovuje Božie kráľovstvo podľa božích zákonov (v čo Peter neskôr uverí až po vyliatie vlastnej krvi). Ježiš nechce využiť pomoc anjelov pri skoku zo strechy chrámu, no oni predsa prídu a budú mu posluhovať po diablovom odchode. A prídu ho utešiť do Getsemanskej záhrady v chystaní sa na rozhodujúci „skok“. Aj na púšti by sa Pán o svoj ľud jednako postaral, nebolo nutné nedôverčivé reptanie.
Dajme Bohu čas. On nám ho dáva, aby sme v jeho plynutí žili, hoci v ňom niekedy nepociťujeme jeho žehnajúcu ruku. Radšej nech tento čas ostane prázdny, než by sme ho mali vyplniť hriechom. Boha pokúšame, keď chceme mať zodpovedané všetky otázky a vyriešené všetky problémy tu a teraz. Ale „niekedy tou pravou odpoveďou je odvaha a trpezlivosť vytrvať v otázke“ (Tomáš Halík). Pri modlitbe Otče náš „neuveď nás do pokušenia“ prosme, aby nám dal odvahu a trpezlivosť vytrvať na púšti neistoty a nenaplnenia, a tým posilniť svoju dôveru v neho.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára