Viktor E. Frankl a Pinchas Lapide: Hľadanie Boha a otázka zmyslu, Bratislava: Lúč 2009
Hľadal som svoju dušu, ale márne.
Hľadal som brata a našiel som všetkých troch.“
Tieto slová napísal na pohľadnicu neznámy väzeň zo Sibíri a hoci sú citované akoby náhodne uprostred knihy, dokonale vystihujú jej posolstvo. Dvaja židovskí intelektuáli sa otvorene zhovárajú vo Viedni v roku 1984. Biblista Pinchas Lapide sa pýta a psychiater Viktor Frankl odpovedá, no hranica medzi otázkami a odpoveďami je nebadateľná. Obidvaja predstavujú svetoznámych priekopníkov vo svojom odbore. Majú za sebou akademickú kariéru i vlastnú skúsenosť s holokaustom. A obaja majú za sebou aj roky života – prvý 62, druhý 79. Nahrávka ich priateľského rozhovoru s prekvapivými vyústeniami bola objavená až po dvadsiatich rokoch a publikovaná v roku 2009.
Otec logoterapie Viktor Frankl tu po stýkrát obhajuje nutnosť zmyslu pre človeka. Rozlišuje najvyšší zmysel (zmysel celku sveta), komplexný zmysel života a zmysel v živote (konkrétny zmysel v životnej situácii jednotlivca). Prvé dva sú racionálne neuchopiteľné, človek sa má zamerať na tretí zmysel, ktorý sa stane motorom jeho konania. Pinchas Lapide, odchovanec židovského filozofa Martina Bubera, obohacuje základné tézy logoterapie o formulácie „cez ty k my dosiahnuť šťastie ja“. Ale nie toto robí knihu výnimočnou.
Frankl v závere vyznáva: „...hovorím veci, ktoré som ešte nikdy nepovedal, dokonca sa vám zdôverujem s tým, o čom som ešte nikdy nepremýšľal.“ Jeho spontánnosť a odkrytie najvnútornejších postojov je dojímavé a v jeho spisoch bezprecedentné. Dozvieme sa, že Viktor Frankl v koncentračnom tábore dal vlastnej žene súhlas k cudzoložstvu s esesákom, ak by to bola jediná cesta k prežitiu. Na priamu otázku, či je veriaci, odpovie „nemyslím, že to o sebe môžem tvrdiť“, ale žiaden čitateľ si nevyvodí záver, že je ateista (práve naopak!). Holokaust je hlavným nepriateľom, ale viera je možná nielen „po Osvienčime“ ale aj „napriek Osvienčimu“. „Modlili ste sa v koncentračnom tábore?“ „...Kde nie?“ odpovie Frankl. Obrovský rešpekt k Bohu, rozprávaniu o ňom a k nemu, zdieľaný obidvoma účastníkmi, sa prenáša na rozprávanie o všetkom. Dotýkajú sa nielen témy zmyslu a viery v Boha, ale aj modlitby, utrpenia, svedomia, lásky, nádeje a ďalších. O Ježišovi, pápežovi Pavlovi VI. a kresťanstve vôbec sa vyjadrujú s úctou, ktorej by sa mal učiť aj nejeden katolík. Čítanie stránok je obohatené o množstvo príbehov a prirovnaní, bez ktorých židovská literatúra neexistuje. Kresťan si zase nanovo môže uvedomiť, kde sú korene jeho náboženstva.
Kniha sa dá zhltnúť jednorázovo (jej malý rozsah bol podľa vydavateľstva Gütersloh dôvodom jej nevydania), ale jej hĺbka môže nasycovať dlhé roky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára