Za kaplánom na dedine prišla po omši skalná farníčka v strednom veku. Zobrala si ho nabok a veľavýznamne naňho spustila:
„Pán kaplán, môžete na moment? Chcela by som vám čosi povedať. Zmenili ste sa. Už na mňa nepôsobíte takým radostným a uvoľneným dojmom ako na začiatku. Vyzeráte strašne strápený...“
„Čo sa čudujete? Veď som kňaz!“ Žena sa nezmohla na ďalšie slovo.
O pár dní sa mladý služobník oltára zastavil v rodičovskom dome a mama ho privítala prekvapeným až preľaknutým pohľadom:
„Čo ti je? Máš takú strhanú tvár. Akýsi si zničený...“
„Mami! Veď som kňaz!“ Aj tentoraz po jeho bleskurýchlom vysvetlení nastalo ticho.
Veď práve. Veď si kňaz, mal by si sa dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni päťdesiatjeden týždňov v roku usmievať a pôsobiť najšťastnejšie na svete. Veď si kňaz, mal by si každému ukazovať, akú radosť ti prináša viera a život s Bohom. Veď si kňaz, si oslobodený od rodinných a finančných a všetkých svetských problémov, nemáš dôvod na zachmúrený výraz. Veď si kňaz, a keď ty nebudeš žiariť, ty, ktorý si Bohu najbližšie, tak kto potom?
Bože môj, pýtam sa za všetkých vysvätených božích pastierov, unesieme túto ťarchu nutnosti pôsobiť šťastne? Prestanú ľudia chodiť do kostolov, keď ich kazatelia nebudú schopní rozveseliť– ako prestanú sledovať zábavnú reláciu, keď ich hlavný humorista už nedokáže zaujať novými vtipmi? Naozaj niet inej reklamy na vieru než naširoko vysmiata tvár ako pri propagácii zubnej pasty, pracieho prášku alebo rastlinného masla?
Veď si kňaz, kamarát môj, a máš právo na trápenie. Úsmev nie je tvoja povinnosť. Takú štátnu skúšku sme nerobili, ani pri vysviacke nám nebol voperovaný. Kozmetické neskrývanie bolesti odhaľuje krajné medze kňazského obetovania sa. Prežívať čas, v ktorom nepociťujeme radosť, a predsa slúžiť ľudom, aby ju oni pocítili, tomu hovorím kňazstvo. Kňazstvo ako kríž.
ilustračné foto: internet
...až po krajní medze!
OdpovedaťOdstrániťNemusí byť veselý, stačí jeho múdrosť. Aj smútok či bolesť dokážu veľa odkryť a možno priblížiť osobu kňaza bližšie k ľuďom...aha aj on je človek a má svoje starosti.
OdpovedaťOdstrániťSte veľmi dôležitý pre tento svet. Žijete filozofiu života,v ktorú veríte a máte šťastie že môžete sa ňou aj živiť. Často ste to práve Vy čo nás motivujete k lepšiemu. Svojím prikladom nám dávate nádej na zmenu a my si môžeme povedať: Aha to nie je nereálne, Boh je pre Vás zmysel života... pokúsim sa zmeniť
Za posledných asi 6 rokov sme tu mali dvoch kaplánov, ten druhý tu ešte je.
Prvý bol veselý, charizmatický a múdry. Stačilo sa len zúčastniť omše, a dostali ste prídel úžasného dobra.
Druhý, neoplýval až takou veľkou charizmou. Ale je ľudský a prostredníctvom svojej múdrosti Vás núti rozmýšľať.
Každý z Vás je iný a práve v tom ste všetci svojim spôsobom výnimočný.