Lk 15, 1-3. 11-32
Prečo mladší syn miluje otca? Lebo od neho dostáva svoj dedičný podiel, ktorý si môže ďaleko za jeho dohľadom užiť. Lebo keď už žiadne vlastníctvo ani jedlo nemá, môže sa k otcovi vrátiť a bude mať oboje. Mladší syn otca miluje – odchádza od neho aj sa k nemu vracia – kvôli majetku.
Prečo starší syn miluje otca? Lebo všetok otcov majetok patrí zároveň jemu a nepripúšťa zrieknuť sa vykŕmeného teľaťa pre svojho brata. Starší syn otca miluje – zostáva s ním aj sa k nemu zdráha vrátiť – kvôli majetku.
Prečo otec miluje svojho mladšieho syna? Keď ten premrhal všetok majetok a rozhodol sa vrátiť, „ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.“ Otec miluje svojho mladšieho syna – necháva mu slobodu odísť a radostne mu otvára náruč pri návrate – kvôli nemu samému.
Prečo otec miluje svojho staršieho syna? Ten „sa však nahneval a nechcel vojsť“, keď sa dozvedel, že mladšieho syna v dome privítali vykŕmeným teľaťom. Aj oproti nemu vyšiel „otec a začal ho prosiť“, aby vošiel dovnútra. Otec miluje svojho staršieho syna – nedáva mu len časť majetku, ale „všetko“ a nechce dopustiť, aby toto „všetko“ i jeho samého opustil – kvôli nemu samému.
Pri príchode mladšieho syna zisťujeme, že otcovi nevadí, že synovia sú s ním kvôli majetku. Boh nás necháva milovať ho hoci iba kvôli výhodám, ktoré nám z toho vyplývajú – keď v nedeľu idem do kostola nie z lásky k Bohu, ale „z povinnosti“; alebo z poslušnosti voči rodičom; alebo aby som sa stretol po omši s kamarátmi; alebo aby som ukázal, ako dokonale viem prečítať lekciu z Božieho slova; keď prvoprijímajúce deti sa predbiehajú v počte navštívených omší, aby mali čo najviac podpisov v slovníčku; keď sa modlím nie z lásky k nemu, ale len aby som si vyprosil zdravie alebo úspech v škole; keď chodievam na krížové cesty a prísne dodržujem piatkový pôst len preto, aby som sa pred sebou a svojimi známymi ukázal.
Pri príchode staršieho syna spoznávame, že otcovi vadí, ak by ho synovia kvôli majetku mali opustiť. Bohu prekáža, keď ho prestávame milovať, ak naše výhody pominú – keď žiaden dôvod nenachádzam, aby som si ho uctil nedeľnou svätou omšou; keď mám aj zdravie aj úspech, a modliť sa je pre mňa zbytočné; keď pôst je bezpredmetný, aj tak som vegetarián a abstinent; keď nepraktizujem vieru ani neusilujem o mravný život, lebo sa to „neoplatí“. Ak naše výhody pominú a my Boha prestávame milovať, ukazujeme, že nikdy sme ho vlastne nemilovali.
Pred dvoma týždňami som s kolegom kaplánom navštívil pútnické miesto Medžugorie v Bosne a Hercegovine. Cestou späť sme zviezli dvoch chlapcov z komunity Cenacolo, bývalých narkomanov, na krátku návštevu rodnej vlasti. Počas prestávky na benzínke jeden z nich hovorí: „Predtým som mal len takých kamarátov, ktorí so mnou udržiavali vzťah len preto, lebo niečo z toho mali. Až teraz som pochopil, čo je skutočné priateľstvo. V komunite sa o mňa začali zaujímať, aj keď nič z toho nemajú. Ja im nemám čo dať. Teraz nemám nič. Iba tento ruženec.“ Vyťahuje z vrecka zázračný modlitbový nástroj. „Konečne mám priateľov, ktorým nejde o niečo, čo mám, ale o mňa samého.“
...svojimi príspevkami ma vždy viac a viac povzbudíte...ďakujem.
OdpovedaťOdstrániť