Ak bolo Gibsonovým úmyslom poukázať na Ježišovo božstvo tým, že „prežil“ brutálne mučenie, z kresťanského hľadiska (z tradičného katolíckeho určite) s ním nemožno súhlasiť. Výrok he must be god - he survived that je herézou. Viera Cirkvi je presne opačná. Ježiš je Boh, ktorý to neprežil. Tým, že to neprežil, ukázal svetu Boha a jeho lásku k ľuďom „do krajnosti“. Božstvo Ježiša spoznávame uznaním tejto sebaobetujúcej sa lásky. Vzkriesenie je potom ďalším svedectvom, že táto láska je najmocnejšia, dokonca „silnejšia ako smrť“ (Joseph Ratzinger: Úvod do kresťanstva). Teda, nie spôsob smrti je podstatný. Podstatná je láska, ktorá sa prejavila umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním – v tejto trojici má každý prvok zmysel, iba ak s ohľadom na ďalšie dva, nikdy nie izolovane.
„Keď sa... hovorí, že Ježiš dosiahol zmierenie svojou krvou (List Hebrejom 9,12), nemá sa táto krv chápať... ako vecný dar, ako prostriedok zadosťučinenia, ktorý sa dá kvantitatívne vyhodnotiť, ale to je jednoducho skonkretizovanie jeho lásky, o ktorej sa hovorí, že siahala až do krajnosti... Gesto všetko dávajúcej lásky, ono a jedine ono prinieslo podľa Listu Hebrejom svetu skutočné zmierenie...“
„Prvok bolesti je sekundárny,... vyplýva z predchádzajúceho primárneho a iba z neho má svoj zmysel. Konštitutívnym prvkom obety nie je zničenie, ale láska.“
„Pri kríži nejde o hromadenie fyzických bolestí, akoby v najvyššom možnom množstve múk pozostávala jeho vykupujúca hodnota. Ako by mohol mať Boh radosť z utrpenia svojho stvorenia, alebo dokonca svojho Syna, alebo ako by bolo možné v tom vidieť mincu, ktorou by sa uňho muselo platiť za zmierenie? Písmo a pravá kresťanská viera sú veľmi vzdialené od takýchto myšlienok. Nie bolesť ako taká platí, ale šírka lásky... opäť spája s Bohom.“ (Joseph Ratzinger: Úvod do kresťanstva)
ilustračné foto: internet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára